Retardačne pôsobí v tomto ohľade pohodlnosť a slabá vôľa, umocňujúca svoj vplyv s rastúcim vekom, počtom detí v rodine, nedostatkom finančných prostriedkov a voľného času a nedostupnosťou športových objektov. Problematika významu rodinného prostredia na športové aktivity detí navodzuje aj otázku dedičných dispozícií. Ak práve tu stojíme pred množstvom nejednoznačných poznatkov a spochybniteľných zovšeobecnení, čelíme na druhej strane problému oveľa presnejšie uchopiteľnejšiemu. Potvrdzuje sa totiž priama úmera vplyvov súčasného spôsobu života, ktorý v rovine svojich negatívnych dopadov vyvoláva tak u dospelých, ako aj u značnej časti detskej populácie nepriaznivé príznaky zhoršovania fyzického, psychického a sociálneho zdravia. Tento stav je navyše umocňovaný celkovo nedostatočnou fyzickou aktivitou. Pritom práve zdravý fyzický pohyb je všeobecne uznávaný ako základná vlastnosť živej hmoty, ako základná podmienka života. Vieme tiež, že existuje odbornou verejnosťou všeobecne prijímaný názor o nezastupiteľnej potrebe presadzovania a systematického praktizovanie pohybovej aktivity v kontexte celého životného cyklu jedinca.
Čím vyšší význam prisudzujú rodičia športu, tým silnejšie deti chápu šport ako hodnotnú činnosť
V praxi sa tak ukazuje, že zámerné obmedzovanie prirodzeného objemu pohybu prináša nárast detí s nízkou hladinou potreby pohybu. Hypoteticky možno pritom predpokladať pevnú previazanosť úrovne športovej pohybovej aktivity detí s úrovňou ich obratnosti. Teda uvažovať v zmysle princípu „čím pohybovo aktívnejšie, tým obratnejšie“. Smutným zistením dnešného stavu vecí je však nárast práve skupiny detí nižšej úrovne obratnosti, ktoré sú svojou pohybovou aktivitou obmedzené (nie však nevyhnutne obmedzované) iba na hodiny povinnej telesnej výchovy. Neprekvapuje teda, že deti s nízkou úrovňou obratnosti tvoria drvivú väčšinu tých, ktoré zahŕňame do skupiny pohybovo pasívnych. Naopak deti vykazujúce vysokú pohybovú aktivitu sa vyznačujú spravidla aj vysokou úrovňou fyzickej obratnosti či hernej zručnosti.
Variabilita sociálneho prostredia je previazaná s premenlivosťou vzťahu k športovej aktivite
Na rozdiel od selektívnej a priamo exkluzívnej povahy výkonnostného či dokonca vrcholového športu so svojou jedinečnosťou nadpriemerných somatických, funkčných, psychických najmä motorických znakov dominujú v rekreačnom športe skôr motívy zdravia, radosti, pohody, relaxácie a družnosti. Najmä pre deti a mládež sa tu masovo ponúka široká paleta športových záujmov. Rodina je pritom zásadným východiskom pre ich ďalšie, mnohokrát celoživotné, smerovanie. Mnoho rodičov povzbudzuje svoje deti, najmä synov, aby sa identifikovali s populárnymi profesionálnymi atlétmi a s vrcholovými športovcami v tých športoch, ktorým je venovaná významná pozornosť masových médií. Rodičia umocňujú záujem o šport aj obdarovávaním svojich detí športovou výbavou a oblečením. Sú to tiež väčšinou opäť rodičia, ktorí učia svoje deti hádzať si s loptou, učia ich korčuľovať sa a plávať, sprevádzajú prvé metre jazdy na bicykli. Pravdepodobne od rodičov sa dieťa dozvedá, ako sa zúčastniť bežeckého závodu, súťažiť o ceny a dosahovať osobné ciele. Nie všetky rodiny a všetci rodičia sa však správajú v tomto ohľade rovnako. Dokonca ani deti v rámci jednej a tej istej rodiny nemusia byť v oblasti vzťahu k športu vedené rovnakým spôsobom.