Športová záťaž, jej intenzita, dĺžka a objem, ale i klimatické podmienky, v ktorých sa odohráva, to všetko má vplyv na náš organizmus. Riadiacou štruktúrou je autonómny nervový systém, ktorý vydáva príslušné pokyny. Vonkajším prejavom námahy sú napríklad zmeny v srdcovej frekvencii (SF). Prostredníctvom SF sa dá za určitých okolností a do určitej miery monitorovať odozva vegetatívneho nervového systému a naša aktuálna pripravenosť na športové zaťaženie. Náš vegetatívny nervový systém vie, v akom stave je organizmus, a dokáže to dať najavo, a to nielen prostredníctvom práce srdca.
Tri možnosti
V zásade máme tri spôsoby, ako monitorovať svoj stav cez prácu srdca (teda srdcovú frekvenciu).
- Bazálna pulzová frekvecnia
Najjednoduchšou, ale veľmi nepresnou metódou, ktorá sa napriek tomu občas používa, je meranie pokojovej srdcovej frekvencie hneď po prebudení.
Obecne nám pokojová SF s rastúcou trénovanosťou klesá, hlavne u vytrvalcov. Je to spôsobené predovšetkým adaptáciou kardiovaskulárneho systému na tento typ záťaže. Srdce reaguje na zaťaženie ako každý iný sval, trénované srdce dokáže teda na jeden sťah „vypudiť“ väčší objem krvi do aorty a tým do celého krvného riečiska. Vytrvalostne trénovaní ľudia majú rannú pokojovú SF na hodnote okolo 40 pulzov za minútu. Ak náš organizmus nie je úplne v poriadku, môžeme si namiesto napríklad zvyčajných 39 až 41 pulzov namerať 47. Problém tohto spôsobu určovania miery našej únavy je, že stačí jedna nepokojná myšlienka alebo malý pohyb a SF nám môže ihneď o pár pulzov stúpnuť. Potom nie je možné presne určiť dôvod, prečo je SF namiesto zvyčajných 39 pulzov napríklad na 47.
- Ortostatický reflex
Oveľa presnejšou metódou je využitie tzv. ortostatického reflexu. Ide o reakciu organizmu na zmenu polohy, zaisťujúcej prekrvenie mozgu, napríklad z polohy horizontálnej do polohy vertikálnej. Zistilo sa, že pri rôznom stupni únavy či preťažení je rozdiel medzi zmeranou SF v ľahu a v stoji rôzny. Čím je športovec unavenejší, tým je SF v stoji väčší a tým väčší je rozdiel medzi obidvomi polohami. Využiteľnosť tohto objavu pre šport skúmali napríklad v polovici 70.rokov Rusi, ktorí zostavili tabuľku určujúcu, pri akej hodnote tohto rozdielu môže športovec trénovať a pri akej už nie.
Interpretácia a použiteľnosť výsledkov ich výskumu bola problematická, a to z rôznych príčin. Obecné závery boli napriek tomu správne a použiteľné.
- Variabilita srdcovej frekvencie
Ide o nepravidelnosť pulzov alebo nerovnaké časové rozstupy medzi jednotlivými údermi srdca, čo ale nemá vplyv na ich celkový počet za minútu. Väčšia nepravidelnosť ukazuje na lepší aktuálny stav organizmu, menšia na horší. O popularitu merania variability SF sa zaslúžili predovšetkým výrobcovia športtesterov, ktorých niektoré prístroje ju začali vyhodnocovať. Návod tvrdil, že sa stačí pozrieť na displej a vieme, ako sme na tom. Tvorcovia vychádzali z toho, že vegetatívny nervový systém reaguje na stav organizmu okamžitou zmenou variability SF. Ak je náš organizmus vo všetkých smeroch v normále, je variabilita veľká, ak sa vyrovnáva so zmenami spôsobenými záťažou, je menšia. Pokusy exaktne potvrdiť túto hypotézu pre športové využitie však neviedli k úspechom. Z jedného čísla totiž nie je možné poznať, či je jeho hodnota spôsobená odozvou na tréningovú záťaž alebo je ovplyvnená nejakým iným činiteľom vrátane psychiky. Napriek tomu možnosti využitia variability SF nie sú vyčerpané a jej výskum v oblasti medicíny, hlavne kardiológie a neurológie stále prebieha. Novšia technika sa dnes umožňuje zabývať tým, čomu sa hovorí spektrálna analýza srdcovej frekvencie.