Teoretik Jindřich Chalupecký s maliarmi Františkom Grossom a Františkom Hudečkom – ocitli sa bez toho, aby to možno tušili, na ceste k zrodu legendárnej Skupiny 42. V atmosfére ohrozenej humanity sa úvahy nastupujúcej generácie obracali priamo k človeku. Moderné smerovanie nečakane dostalo civilnejšiu podobu, vzďaľujúcu sa minulému surrealizmu, ale aj odťažitým prieskumom abstraktného maliarstva.
„Umenie bolo pre nás predovšetkým vecou súkromnou – to, čomu sa hovorí ‚kultúrny svet‘, pre nás preto zostalo vecou dosť ľahostajnou... moderný človek potrebuje byť vrátený životu...“ hlásal Chalupecký, autor povestného programového článku nazvaného Svet, v ktorom žijeme.
Potreba týchto umelcov bola jasná: dostať sa zo sveta imaginácie k optickej skúsenosti, respektíve novej fantastike tkvejúcej v „skutočnosti samej“. Okruh podobne zmýšľajúcich jedincov sa začal pravidelne schádzať. Viac ako o vojne sa hovorilo o tvorbe, nielen výtvarnej – k maliarom sa pripojili aj básnici Jiří Kolář, Jiřina Hauková alebo Ivan Blatný.
A potom sa objavil v tejto spoločnosti tiež „nový človek“ Kamil Lhoták. Všetko do seba začalo zapadať, veci spolu súvisieť, usporiadala sa prvá výstava pri Topiči v Prahe na Národnej triede. Záujem bol veľký. Doteraz súkromné zoskupenie začalo byť verejným pojmom – „kultúrnou inštitúciou“, ktorá si dala do názvu prvý rok pravidelných schôdzok.
Zrodila sa Skupina 42, vyjadrujúca dobové rozpoloženie.
Umelec samouk
Kamil Lhoták, František Gross alebo Karel Souček – rozdielne individuality, ktoré sa však rešpektovali. To podstatné im bolo spoločné: „Obraz má mať vážny dôvod v živote... v umení nejde o to, urobiť svet pekným a príjemným, ale veľkým a krásnym.“
Tieto Chalupeckého slová platili aj do budúcnosti, aj keď sa skupina ešte pred rokom 1950 rozpadla. Civilizácia ako aktuálny námet sa však stala trvalým poznávacím znakom všetkých zúčastnených. A práve Kamil Lhoták sa javil v očiach širšej verejnosti známym a najdôslednejším autorom obrazov s „mytológiou moderného sveta“. Toto vnímanie v ňom rástlo prirodzene už od detstva.
Rodák z pražských Holešovíc žil len s babičkou a matkou, po ktorej zdedil umel...
Zostáva vám 85% na dočítanie.