Rumunský keramický kráľ: Firmu vediem ako jednu veľkú rodinu

Nemyslím si, že roboty v budúcnosti úplne nahradia ľudskú pracovnú silu, hovorí Cristian Covaciu.

Spoločnosť IPEC ste založili v roku 1990. Pôvodne malý startup na výrobu keramiky ste pretransformovali na fabriku, ktorá používa najmodernejšie stroje. Ako sa vám vôbec podarilo skĺbiť tradičné remeslo so špičkovou technológiou?
Išlo to úplne prirodzene. Moja matka mala veľké skúsenosti s výrobou keramiky, takže v tejto oblasti som sa pohyboval prakticky od detstva. A keďže som vyštudovaný inžinier, rozmýšľal som, ako by som mohol do tradičnej výroby vniesť moderné technológie. Výsledkom je dnešná podoba našej firmy.

A aj vďaka tomu dnes ročne vyprodukujete 40 miliónov produktov...
Áno, vyrábame stolové produkty. Nielen porcelánové a keramické, ale z rôznych materiálov, napríklad z kameniny. Vyvážame ich do všetkých kútov sveta. Celkovo náš export smeruje do viac ako 50 krajín. Od Japonska a Číny až po Spojené štáty či ďalšie krajiny severnej pologule.

Máte v zahraničí aj výrobné fabriky?
Nie, všetky naše továrne sa nachádzajú na jednom mieste, v sedmohradskom meste Alba Iulia, ktoré je zároveň naším sídlom. Máme tam dohromady šesť fabrík ležiacich blízko seba. Vzájomná spolupráca aj riadenie firmy je tak jednoduchšie.

Môžeme v obchodoch nájsť produkty priamo označené menom IPEC?
Nie. V minulosti sme síce vyrábali tovar pod našou vlastnou značkou, potom sme však nadviazali spoluprácu s veľkými retailovými reťazcami ako Ikea alebo Metro. Pre nich dodávame produkty pod ich značkami. Takže dnes už výrobky s naším menom nenájdete. Ale čoskoro sa to zmení. Tento rok totiž začíname s vývojom našej vlastnej značky. Verím, že meno IPEC si nájde svoje miesto v obchodoch. Možno nie budúci rok, ale o dva roky by sme chceli mať vlastnú značku na všetkých našich produktoch.

So spoločnosťou Ikea spolupracujete už dve desaťročia a patríte medzi jej najdôležitejších dodávateľov v Európe. V ktorých krajinách predáva táto švédska nábytkárska sieť vaše produkty?
Všade vo svete, aj na Slovensku. Dodávame im rôzne súpravy riadu, misky, jedálenské súpravy na obedy a večere. Všetko to vyrábame u nás v Rumunsku.

Objemy, ktoré vyrábate, by ste zrejme len ťažko zvládli bez modernej techniky. Vo fabrike vám pomáha viac ako 250 robotov. Kladiete veľký dôraz na inovácie?
Určite áno, inovácie sú motorom našej spoločnosti. Navyše všetky technológie si pripravujeme sami, nenakupujeme ich od externého dodávateľa. Nakúpime len samotné roboty a stroje, softvéry však do nich nastavujú a podľa potreby menia naši inžinieri. Neustále pritom tieto veci modernizujeme. Všetko tak zostáva u nás doma.

Ako v praxi vyzerá príprava technológií?
Inžiniersky tím u nás vyvíja výrobné systémy, ktoré spájajú roboty a stroje dohromady. Najdôležitejšie je, aby všetky stroje dokázali medzi sebou komunikovať a podávať správy. Výrobný program vytvoril spolu so svojím IT tímom môj brat, ktorý je výpočtovým inžinierom. Inovácie sa však netýkajú len výroby, ale aj samotných produktov. Každý rok vyvinieme stovky nových receptov.

Môžete konkretizovať, aké recepty to boli?
Napríklad len vlani sme pripravili 300 nových receptov na glazúry. Snažíme sa vytrvalo hľadať inovatívne riešenia, ktorými by sme čo najviac zlepšili naše produkty. Zároveň však chceme znižovať náklady na ich produkciu. V rokoch 2003 až 2007 sme výrazne okresali výrobné náklady, hoci za ten istý čas vzrástol index spotrebiteľských cien v krajine o 250 percent. Takisto sa snažíme minimalizovať uhlíkovú stopu našej spoločnosti. V uplynulých dvoch rokoch sa nám podarilo znížiť spotrebu energie vo firme o pätinu. Takže nejde o nejaké veľké patenty, ale malé inovácie, postupné zlepšenia krok za krokom.

Koľko ľudí sa u vás podieľa na výskume a vývoji?
Všetci na tom pracujú. Je to proces, ktorý u nás pokračuje bez prestávky za účasti každého zo zhruba siedmich stoviek pracovníkov.

Na Slovensku aktuálne prebieha boj o kvalitných ľudí. Týka sa nedostatok kvalifikovaných zamestnancov aj vás?
Áno, máme s tým problém. V Rumunsku je veľmi nízka nezamestnanosť. Dokonca spomedzi ľudí, ktorí sa dajú reálne zamestnať, sa percento ľudí bez práce blíži k nule. Takže aj pre nás je čoraz ťažšie nájsť schopných zamestnancov a najmä kvalifikovanú pracovnú silu. Vo všeobecnosti je ťažké nájsť hocikoho, ale keď hovoríme o ľuďoch so skúsenosťami a zručnosťami, tak je to ešte náročnejšie.

Ako to riešite?
V továrni sme umiestnili roboty na pozície, na ktoré sme nenašli ľudí. Sme presvedčení, že roboty sú pracovnou silou zajtrajška. A ľudia sú tiež spokojnejší, keď namiesto nich vykonajú najťažšiu prácu stroje. Nie je totiž vôbec ľahké pracovať blízko pece, je tam veľmi horúco. Pracovníci sú tak radi, že to nemusia robiť oni sami. Takže ja si myslím, že ľudia by mali vyvíjať technológie a sprevádzkovať proces. Samotnú prácu by mali vykonať roboty. Takémuto výrobnému systému bude patriť budúcnosť.

Snažíte sa dotiahnuť ľudí zo zahraničia, napríklad z Moldavska, ktoré je Rumunom jazykovo blízke?
Pokúšali sme sa, ale nefungovalo to. Usilujeme sa však o niečo iné. Spolu s niektorými ďalšími firmami sme sa pustili do segmentu vzdelávania. Podporili sme zriadenie školských tried, v ktorých si sami môžeme vychovávať našich vlastných budúcich zamestnancov. Tento rok končí štúdium 20 mladých ľudí, ktorí majú prísť pracovať k nám. Zavádzame tiež nové systémy benefitov. Vlani sme napríklad plošne zvýšili platy v celej spoločnosti. Aj vďaka dobrým výsledkom firmy bolo možné zdvihnúť mzdy všetkým ľuďom vo fabrike o 28,3 percenta. Pre našich zamestnancov sme vybudovali futbalové ihriská aj reštaurácie. Firmu vedieme ako jednu veľkú rodinu. Chceme, aby ľudia boli u nás šťastnejší.

A darí sa vám to?
Myslím si, že áno. Ľudia sú pre nás najdôležitejšou súčasťou spoločnosti. Roboty aj suroviny si môžeme kúpiť, ale ľudí nie. Snažíme sa ich udržať, aby nám neodišli ku konkurencii.

Predsa len, viete si predstaviť, že by v najbližších rokoch mohli roboty úplne nahradiť ľudí?
Nie, nemyslím si to. Nástrojmi budúcnosti sú pre ľudstvo roboty, ktoré budú vykonávať repetitívne úlohy. Ale prácu, pri ktorej treba rozmýšľať, budú stále robiť ľudia. Tí budú zároveň robotov neustále zdokonaľovať.

Ako sa na takýto prechod pripravujete vo vašej firme?
Veľmi tvrdo pracujeme na strojovom učení, ktoré je súčasťou umelej inteligencie. Takisto sa venujeme hlbokému učeniu, ktoré sa teraz prudko rozvíja. Podieľame sa na písaní algoritmov, ktoré dokážu stroje neustále zlepšovať. Ale hranicou, za ktorú stroje momentálne nedokážu ísť, je zhotovovanie programov. Možno sa v budúcnosti objavia stroje, ktoré dokážu písať aj programy. A možno ani vtedy nie.

Spolupracujete na robotizácii vašej spoločnosti s externým prostredím?
Áno, sme zapojení hneď do niekoľkých projektov. Nadviazali sme v tejto oblasti spoluprácu nielen s univerzitou v našom meste Alba Iulia, ale aj s univerzitami v španielskom Madride a portugalskom Lisabone. Takže neustále sa to posúva ďalej a ďalej. Ale ja si skutočne nemyslím, že roboty nahradia ľudí. V minulosti sme boli svedkami už niekoľkých priemyselných revolúcií. Zažili sme revolúciu strojov, elektriny a počítačov. Teraz prechádzame revolúciou označenou Priemysel 4.0, čo je v podstate strojové učenie. Ale ľudská pracovná sila dosiaľ vždy prežila. A ja som si istý, že prežije aj teraz.

Rumunsko je aj na Slovensku známe vďaka priaznivému podnikateľskému prostrediu. Ste spokojný s podmienkami na biznis?
Samozrejme, vždy je možné veci zlepšovať, ale zároveň sa vždy dá na niečo sťažovať. Takže myslím si, že prostredie na podnikanie je dobré, ale podpora by mohla byť oveľa väčšia. Taká je súčasná realita Rumunska.

Vidíte chybu v aktuálnej vláde?
Ak mám byť úprimný, tak nie som príliš spokojný s tým, ako naša súčasná vláda pristupuje k podnikateľom. Predchádzajúca vláda bola v tomto smere oveľa lepšia. Súčasná garnitúra je príliš populistická, nerobí toho veľa pre krajinu. Tvrdí síce, že slúži ľuďom, v skutočnosti však robí kroky, ktoré krajinu brzdia v rozvoji.

Podieľate sa aj vy osobne na vývoji nových produktov?
Samozrejme. Ja mám z inžinierskych činností bohaté skúsenosti. Navyše, technológie sú mojím koníčkom. Stále teda sám vyvíjam väčšinu receptov. Som členom oddelenia rozvoja, pracujem na projektoch a vyzývam na rovnakú aktivitu aj všetkých ľudí vo firme. Musím povedať, že som veľmi spokojný s tým, ako v poslednom období fungujeme v technologickej oblasti. Dokonca sme v rámci našej firmy vymysleli súťaž. Vytvorili sme niekoľko tímov a každý mal vymyslieť zlepšenia. Ja sám som bol členom jedného tímu. V súťaži nevyhral môj tím, čo ma celkom potešilo (úsmev). Takže sám seba síce považujem za manažéra, ale mojou veľkou láskou je všetko okolo firmy. A ja sa vždy rád vraciam rád k tejto svojej prvej láske.

Máte nejaký recept na úspech, ktorý by ste poradili mladým začínajúcim podnikateľom?
Ak chcete byť tým, kto bude určovať budúcnosť, tak musíte predovšetkým rozvíjať sám seba. Úspešný podnikateľ by sa nemal nikdy vzdať, nech už mu do cesty príde čokoľvek. Nemeňte svoje ciele. Podnikanie vám môže ovplyvniť veľa vecí, ktoré sa prihodia. Mnohí ľudia potom začnú meniť po jednom alebo dvoch rokoch od štartu svoj biznis. Ale takto to nemôže fungovať. Keď začínate, pokojne si sadnite a poriadne porozmýšľajte nad tým, čo chcete robiť. Premyslite si to, raz, dvakrát, desaťkrát. Toto je moja rada. Choďte svojou vlastnou cestou a snažte sa odlíšiť od ostatných.

Kto je Cristian Covaciu
Rodinný biznis naštartoval v roku 1990, tesne po páde komunizmu v Rumunsku. Svoju firmu IPEC rozbehol ako malý startup zameraný na výrobu tradičnej keramiky. K tejto oblasti mal veľmi blízko, keďže v nej dlhé roky pôsobila jeho matka. Neskôr využil svoje skúsenosti aj inžinierske vzdelanie a do spoločnosti začal zavádzať moderné technológie. Je aktuálnym rumunským EY podnikateľom roka.

Fakty o spoločnosti IPEC
Firma sídliaca v meste Alba Iulia v rumunskom Sedmohradsku vyrába 40 miliónov stolových produktov ročne. Ide o misky, jedálenské súpravy či iné výrobky z porcelánu, keramiky, kameniny a iných materiálov. Firma patrí medzi hlavných dodávateľov švédskej siete Ikea. V spoločnosti aktuálne pracuje okolo 700 ľudí. Ročné tržby presahujú 20 miliónov eur.