Nemocnice, ambulancie, laboratóriá, záchranky či kúpele. Zdravotníctvo tvoria segmenty, ktoré cez svojich zástupcov každoročne volajú po väčšom kúsku koláča. Ministerstvo zdravotníctva v posledných rokoch ovplyvňuje tok financií do segmentov systému cez takzvanú prerozdeľovaciu vyhlášku. Tá trom zdravotným poisťovniam stanovuje, koľko prostriedkov majú použiť na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti. Exministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková počas svojho pôsobenia pripustila, že vyhláška môže byť prehodnotená či zrušená. Aktuálne to vyzerá tak, že tento regulačný mechanizmus pokračuje. K budúcoročnej vyhláške už bola zverejnená predbežná informácia.
„Programová vyhláška je jedna veľká otázka, či má byť v takejto forme alebo inej, či je súťaž medzi poisťovňami takto príliš limitovaná alebo nie,“ uviedol predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Michal Palkovič na konferencii Trnavského samosprávneho kraja. Vníma ju ako dôležitý nástroj, ktorého forma sa ešte bude vyvíjať. Pri dobrej spolupráci ministerstiev zdravotníctva a financií sa podľa neho dá nastaviť zmysluplne, iba s malými odchýlkami.
Impotentné poisťovne?
„Tento rok máme tak zlú programovú vyhlášku, že zo zdravotných poisťovní ako nákupcov zdravotnej starostlivosti spravili úplných impotentov, pretože štát si v nej presne povie, na ktorý typ zdravotnej starostlivosti má ktorá zdravotná poisťovňa vynaložiť presne určené množstvo financií," kritizuje výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní Dajana Petríková.
„Je to len želanie štátu a predpoklad jeho analytikov, ktoré vôbec nekorešponduje s potrebami kmeňov tej ktorej zdravotnej poisťovne,” tvrdí. Aj vďaka vyhláške sú podľa nej zdravotné poisťovne v strate. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že vyhláška umožňuje smerovať zdroje verejného zdravotného poistenia do oblastí, ktoré sú prioritou zdravotnej politiky SR.
„Som kategoricky presvedčený, že programová vyhláška je jedna veľká chyba a nepriniesla nič dobrého. Deficity odvtedy prudko narástli v celom sektore. Čím skôr sa zruší, tým lepšie,” uviedol riaditeľ Union poisťovne Michal Špaňár na konferencii Zdravotnícky manažment. Podľa neho dramaticky a nie úplne adekvátne zvýšila platby do nemocníc, no ignorovala potreby ambulancií či spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Hovorí, že zavedená bola aj v dôsledku paranoje zo zisku poisťovní, ktorý je však už regulovaný na 1 %.
„Je to formálny nástroj, ktorý sa bude vždy nejakým spôsobom obchádzať, pretože vždy v ňom budú “hausnumerá”. To je sociálno-inžinierske plánovanie. Na čo budú Slováci viac chorí, to sa nedá odhadnúť...,” pridal sa ku kritike vyhlášky riaditeľ ZP Dôvera Martin Kultan. „Nemá štát vravieť, kde máme koľko minúť. Má si stanoviť konkrétne merateľné ciele zdravotnej politiky: skrátime čakacie lehoty takto, zvýšime účasť na mamogragickom skríningu takto, zavedieme elektronickú žiadanku takto...,” uviedol príklady na konferencii Trendu.
„Ak si štát nejakým spôsobom definuje priortiy, tak toto môže byť nástroj. Či je vhodne zvolený, aké priority sa zvolili, to už je na ďalšiu diskusiu,” doplnil nový riaditeľ VšZP Matúš Jurových. Vidí pozitíva v tom, že vyhláška stanovuje nejaké rámce, ale mohla by byť flexibilnejšia a niektoré segmenty by v nej možno vôbec nemali byť.
Vylúčiť záchranky či kúpele?
Zaradenie niektorých segmentov do vyhlášky je otázne aj podľa riaditeľa odboru zdravotných a sociálnych výdavkov na ministerstve financií Adama Mareka. „Tam je veľa legitímnych výhrad... Bavme sa o tom, či kúpele alebo záchranky potrebujú samostatný riadok vo vyhláške. Za mňa asi nie. Je to na diskusiu,” uviedol. Tiež predseda ÚDZS Palkovič hovorí, že niektoré cenovo regulované položky by vo vyhláške asi nemali byť, lebo nemajú až také opodstatnenie.
Riaditeľ ZP Dôvera to ilustroval na príklade, že pri záchrankách prekračujú objem financií z vyhlášky o sedem miliónov eur. „A čo máme spraviť? Povedať záchrankám, že
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.
Zostáva vám 59% na dočítanie.