V polovici novembra sa v Bratislave uskutočnila tradičná dvojdňová konferencia Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) SR. Odborníci diskutovali najmä o motiváciách a vzdelávaní pacientov, poskytovateľov a ostatných aktérov v sektore, tiež o zlepšovaní vzájomnej komunikácie.
„Musíme začať zavádzať systémové zmeny, ktoré odbremenia zdravotníkov a zároveň zlepšia výsledky liečby. Jednou z týchto ciest je aj intenzívne pracovať na tom, aby pacient vo väčšej miere rozumel svojej diagnóze, ale najmä liečbe. Len tak sa vie vyhnúť rizikovým faktorom, ktoré môžu liečbu narúšať a viesť k zhoršovaniu zdravotného stavu,“ hovorí prezidentka asociácie PhDr. Mária Lévyová.
Viceprezidentka asociácie MUDr. Mgr. Elena Marušáková, PhD. uviedla, že Bismarckov systém ako taký už je prekonaný a veľké problémy v zdravotníctve majú aj Nemecko, Francúzsko či Holandsko. „Možno by sme mali začať používať fungujúce motivácie. Viem, že marketingovo je jednoduché vytlačiť letáčiky, ale naozaj máme toľko peňazí?,” položila otázku. „Zmena prístupu k prevencii? Identifikácia bariér a ich odstraňovanie podľa podskupín? Participácia pacienta? Doplnenie zákonných možností?,” začala diskusiu.
Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Ing. Michal Štofko, PhD. deklaroval, že musia zabezpečiť vyššiu ochranu zdravotníkov. Tiež chcú nastaviť vzdelávanie detí v oblasti zdravia a pokúsia sa zabezpečit zmenu sylabov v rámci reformy ministra školstva Druckera.
„Potrebujeme čo najviac presadzovať zodpovednosť človeka za svoje zdravie a nemôžeme sa tváriť, že zdravotný systém vyrieši všetko,” povedal Štofko. Upozornil, že fajčenie, tabak, alkohol a obezita spôsobujú prenesene polovicu úmrtí na Slovensku. „Toto všetko vieme vyriešiť aj vzdelávaním. Osobne som presvedčený, že pri vzdelávaní detí sa efekt prenesie aj na rodičov, dedkov a babky. Tie deti majú silu povedať toto rob, toto nerob a ovplyvňujú dospelých. Preto tam vidím rýchlejší efekt, nie až za 50 rokov,” dodal. Zároveň chcú v novom roku implementovať skríningy rakoviny prostaty, pľúc a žalúdku.
Pacientske bariéry
Dôležité je, aby bola čo najmenšia informačná asymetria medzi poskytovateľmi a pacientmi, myslí si riaditeľ nákupu zdravotnej starostlivosti v Union zdravotnej poisťovni JUDr. Peter Sloboda. „Aby bol pacient čo najviac vtiahnutý do hry,” povedal.
Najväčšou bariérou sú zvyk a tradícia a ukazujú to aj dáta, zhodnotil riaditeľ ZP Dôvera Ing. Martin Kultan. „My sme zvyknutí, že pohotovosť musí byť tam aj tam, ale keď ideme na dovolenku, tak nám nevadí cestovať desať hodín,” uviedol príklad. Ďalšie bariéry podľa neho sú, že k pacientovi sa nepristupuje ako ku klientovi, a tiež bezplatnosť, pretože ľudia si bezplatné väčšinou menej cenia. Treba podľa neho pracovať aj s motiváciou cez peniaze, napríklad prostredníctvom benefitov poisťovní.
Z prieskumu štátnej poisťovne vyplýva, že 40 % ľudí nejde k lekárovi, pretože sa bojí výsledku a 37 % sa bojí lekára. „Myslím si, že na túto oblasť sa tiež musíme zamerať, ako odbúrať túto bariéru,” povedal nový riaditeľ VšZP Ing. Matúš Jurových.
„Väčšina ľudí má väčší strach z neznámeho ako zo
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 54% na dočítanie.
Zostáva vám 54% na dočítanie.