Paralytická poliomyelitída je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré môže spôsobiť ochrnutie až smrť udusením v dôsledku paralýzy dýchacích svalov. Vírus sa medzi ľuďmi prenáša fekálno-orálnou cestou.
J. Edward Salk sa vďaka svojmu objavu vakcíny proti tomuto nebezpečnému ochoreniu stal v USA doslova národným hrdinom. Pri práci mu pomohol objav ďalšieho amerického lekára a virológa Thomasa Huckle Wellera, objaviteľa metódy na kultiváciu vírusu poliomyelitídy na humánnych tkanivách v laboratórnych podmienkach. Výskumníci mohli preto v príprave vakcíny rýchlejšie napredovať.
Terénny test
Za prácou na objavení očkovacej látky stála Nadácia National Foundation for Infantile Paralysis, neskôr premenovaná na March of Dimes. V roku 1938 ju založil 32. americký prezident Franklin Delano Roosevelt, ktorý ochorenie prekonal v roku 1921. Mal však doživotné následky.
Salkovou vakcínou 23. februára 1954 zaočkovali 15-tisíc detí v Pittsburghu a okolí. Bola to súčasť najrozsiahlejšieho terénneho testu očkovania proti nákazlivému ochoreniu, do ktorého sa zapojili takmer dva milióny detí. Do roku 1957, keď sa začalo s plošným očkovaním, výskyt ochorenia klesol o 90 percent.
Jonas Edward Salk si vakcínu nedal patentovať, hoci mu to podľa odhadov mohlo vyniesť až 7 miliárd dolárov. V roku 1963 založil v kalifornskej La Jolle Salkov inštitút pre biologické štúdie (Salk Institute for Biological Studies) na podporu moderných vedeckých výskumov. Zomrel 23. júna 1995 vo veku 80 rokov.
Orálna vakcína
Očkovanie injekciou čoskoro nahradila orálna vakcína vyvinutá americkým lekárom a imunológom Albertom Sabinom z oslabeného živého vírusu poliomyelitis. Tento spôsob bol nielen lacnejší, ale aj pohodlnejší. Deti dostávali očkovaciu látku na kúsku cukru alebo na lyžičke trikrát v útlom detstve.
V bývalom Československu sa začala proti detskej obrne očkovať Salkovou vakcínou od roku 1957, od roku 1960 sa používa vakcína v podobe sirupu. Československo patrilo medzi prvé krajiny, ktoré očkovali a ktorým sa podarilo plošnou vakcináciou OPV a dôkladnou surveillance pomerne rýchlo dosiahnuť elimináciu cirkulácie divých poliovírusov a ochorení, neskôr eradikáciu.
Program WHO
V roku 1988 vyhlásila WHO celosvetový program eradikácie poliomyelitídy (Global Eradication Poliomyelitis Initiative), ktorého ciele sa naplnili na americkom kontinente v roku 1994, v západnom Pacifiku v roku 2000 a v európskom WHO regióne v roku 2002.
Finálna fáza eradikácie je problematická, pretože predstavuje zastavenie prenosu divých poliovírusov v endemických oblastiach v Afganistane a Pakistane, aj cirkulujúcich vakcínou derivovaných poliovírusov, ktoré sa správajú ako divé poliovírusy a môžu vyvolať paralýzy. Problémom ostávajú epidémie v Afrike a Ázii, na ich zvládnutie sa vyvinula nová geneticky stabilnejšia vakcína.
Detskej obrne možno účinne predchádzať očkovaním. Existujú dva typy vakcíny: inaktivovaná vakcína proti detskej obrne (IPV), ktorá má formu injekcie a orálna vakcína (OPV) podávaná ústne v kvapkách.
Všetky krajiny EÚ prešli v priebehu posledných desaťročí z OPV na IPV. Obe vakcíny sú účinné a bezpečné a cieľom zaočkovania je eradikácia divých poliovírusov aspoň u 80 % svetovej populácie. Výskyt tohto ochorenia sa za posledných 25 rokov znížil o viac ako 99 percent.