V jedno chladné decembrové ráno v roku 1885 sa po americkom Newarku potuloval útočný pes, ktorý pred zastrelením stihol pohrýzť iných psov aj niekoľko detí. So šírením besnoty sa v meste šírila panika zo smrteľného ochorenia.
„V tom čase sa medzi obyvateľmi začalo hovoriť o francúzskom vedcovi, ktorý našiel spôsob ako predísť prepuknutiu besnoty. Volal sa Louis Pasteur (1822-1895),“ uviedla hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach Ladislava Šustová.
Dodala, že hneď ako si Pasteur dočítal telegram z Ameriky, reagoval ponukou, aby pohryzené deti poslali za ním cez Atlantik.
Záchrana
Dňa 15. januára 1886 už americká tlač oznamovala, že deti sa z Francúzska vrátili živé a zdravé a zvečnili ho ako „človeka, ktorého celoživotný výskum umožnil zachrániť nevinných od istej smrti.“
„Francúzsky vedec prvýkrát presvedčivo poukázal na dôležitú úlohu mikroskopických organizmov v živote človeka a stal sa zakladateľom mikrobiológie a moderného chápania infekčných chorôb,“ spresnila Ladislava Šustová.
Pasteur pri svojom vedeckom bádaní odhalil aj spojitosť medzi kvasením a infekčnými chorobami, obe zahŕňali činnosť mikroorganizmov.
Ako upozornila Ladislava Šustová, najskôr v roku 1880 vyvinul vakcínu proti cholere hydiny a ohlásil, že čoskoro bude možné vyrábať vakcíny proti ďalším ochoreniam. Jeho vakcinácia fungovala na princípe oslabenej verzie daného prenosného ochorenia.
Uvedomil si, že ak si pri experimente kladieme tie správne otázky, príroda nám nakoniec poskytne hľadané odpovede. Týmto spôsobom sa Pasteurovi neskôr podarilo otvoriť staré i nové problémy v biológii a medicíne (zdroj: odborný mesačník Historická revue).
Pasteurov ústav
„Štátna nemocnica sa ku koncu dvadsiatych rokov minulého storočia dobudovávala a tým sa zvyšovala aj kapacita postelí. V roku 1928, kedy ich mala 848, sa už medzi východoslovenskými zdravotníkmi hovorilo o potrebe väčšej kapacity pre infekčné choroby,“ pokračovala Ladislava Šustová.
Keď sa objavila na Slovensku besnota, v roku 1928 bol zriadený v Štátnej nemocnici v Košiciach Pasteurov ústav s pôsobnosťou pre celé Slovensko a Podkarpatskú Rus.
Zvláštnosťou novej štátnej nemocnice bol podľa Ladislavy Šustovej od jej vzniku aj park vo francúzskom štýle, ktorého dominantou ostala fontána, a o ktorý sa dodnes príkladne staráme. Je stále vhodným prostredím pre pacientov.
Dnes už historický nemocničný park má 1612 stromov a kríkov, živé ploty a skupiny kríkov sú vysadené na ploche 700 štvorcových metrov.
„Park našej nemocnice bol vyprojektovaný premyslene a nadčasovo a aj v súčasnosti je ukážkou francúzskej záhradnej architektúry,“ doplnila hovorkyňa.
Názov nemocnice
Jedným z navrhovateľov zmeny názvu nemocnice na Pasteurovu bol MUDr. Miloslav Klíma, traumatológ a telovýchovný lekár, ktorý návrh osobne predložil francúzskemu senátu na oficiálne schválenie.
„Veľká slávnosť sa konala v lete 1994 za účasti vtedajšieho francúzskeho veľvyslanca na Slovensku, ktorého uchvátil nemocničný park vo francúzskom štýle. Pred nemocnicou na Rastislavovej stáli vojaci v uniformách a odohrali francúzsku hymnu.
V krátkom čase sme rozbehli spoluprácu s Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura vo francúzskom Remeši, ktorá bola naším dlhoročným partnerom. Výmennú stáž tam absolvovalo takmer 40 našich odborníkov rôznych medicínskych špecializácií,“ zaspomínal MUDr. Klíma.
Ako dodal MUDr. Štefan Horváth, riaditeľ Fakultnej nemocnice L. Pasteura (1994-1998), Pasteurove meno prijali s nadšením.
Doplnenie názvu nemocnice o významné meno od začiatku podporoval. „Nemocnica L. Pasteura svojím názvom získala historickú identitu a ako riaditeľ som intenzívne vnímal ako sa nemocnica rýchlo dostala do povedomia v európskom meradle. Nasledujúce kroky nášho vedenia smerovali k opakovaným stretnutiam s vtedajším predsedom zdravotníckeho výboru francúzskeho parlamentu a naša nemocnica napokon získala ocenenie francúzskeho ministerstva zahraničných vecí za spoluprácu na úrovni medzinárodných vzťahov,“ zhrnul Štefan Horváth.
Po štúdiu začal pracovať vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou na Triede SNP aj súčasný riaditeľ Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach MUDr. Ľuboslav Beňa, PhD., MPH.
„Vtedy som ani netušil, že raz sa jej názov bude spájať s vedeckým velikánom. Dnes je mi cťou viesť Univerzitnú nemocnicu Louisa Pasteura a na jeho počesť čoskoro premenujeme aj našu lekáreň v areáli na Rastislavovej na Pasteurovu lekáreň,“ uzavrel.