Biele krvinky sú vlastne také zbrane našej imunity, však?
Zbraní imunitného systému je niekoľko rôznych druhov. Je to aspoň dvadsať typov bielych krviniek, a potom sú to protilátky. Tie sú produkované jedným z typov bielych krviniek, takzvanými B-lymfocytmi. Ale významné sú aj ďalšie krvné bielkoviny, ktoré nám pomáhajú brániť sa proti niektorým pôvodcom chorôb. Napríklad cytokíny, čo sú akési hormóny imunitného systému, ktoré prenášajú informácie medzi bunkami a regulujú imunitné odpovede. Celý tento systém je veľmi komplikovaný, zúčastňuje sa na ňom mnoho stoviek rôznych bielkovín. Ak je zle regulovaný, môže sa to prejaviť ako autoimunitná choroba, keď imunitný systém rozpozná nepatrične niečo, čo je organizmu vlastné, ako keby to bolo niečo cudzorodé. A zbraňami, ktoré normálne používa na boj proti infekciám, likviduje vlastné tkanivá a bunky.
Vlastné zbrane určené na boj s votrelcami teda obráti proti sebe. Vy sám v jednom článku spomínate, že sa bunky odtrhnú z reťaze. Ako?
Najvýznamnejšie zbrane imunitného systému, ktoré v tomto prípade hrajú rolu, sú protilátky (tvoria ich B-lymfocyty) a potom niektoré ďalšie vybrané typy bielych krviniek. Zdôraznil by som najmä „zabijácke“ (cytotoxické) T-lymfocyty, čo je špecializované komando malých bielych krviniek schopných zabíjať iné bunky. Hlavne tie, ktoré sú infikované vírusmi alebo nejakými inými vnútrobunkovými parazitmi. Je to trochu prekvapivá a riskantná stratégia (neliečiť, ale zabíjať, pozn. red.). Vychádza z predpokladu, že keď sa infikované bunky zabijú, prestanú byť zdrojom ďalšej infekcie. Je to drsná, v mnohých prípadoch účinná metóda, lenže niekedy urobí viac škody ako úžitku. V priebehu života sa stretávame s mnohými rôznymi patogénmi. A môže sa stať, že vírus alebo baktérie, ktoré zaútočia na náš imunitný systém, majú na svojom povrchu molekulu, ktorá je podobná tej z našich vlastných buniek. A keď sa imunitný systém vyrovná s mikróbom, v dôsledku tej podobnosti sa následne pustí aj do vlastných buniek, na ktorých povrchu sa tie podobné molekuly nachádzajú. A to je práve jeden zo spôsobov, ako vznikajú autoimunitné choroby.
Napríklad?
Napríklad diabetes 1. typu, keď T-lymfocyty ničia beta-bunky pankreasu, produkujúce inzulín. Bohužiaľ, príde sa na to obvykle až v momente, keď ich choroba už takmer všetky zničí. Táto choroba prepuká obvykle v detstve a počas dospievania. Pomerne časté sú na podobnom princípe aj autoimunitné zápaly pečene či žalúdka. Alebo skleróza multiplex, kde dochádza k deštrukcii
Zostáva vám 85% na dočítanie.