Vaše koncerty bývali vždy dosť divoké. Je to tak doteraz aj po štvrťstoročí?
Ešte pred pätnástimi rokmi sme mali okolo seba vytvorenú bandu fanúšikov, ktorí si dali názov Pogomančaft Bratislava. Tvrdé jadro ľudí, ktorí chodili na naše koncerty a robili bordel – také klasické skákačky z pódia, divočinu pod pódiom, všetko to, čo patrí k punkovej a hardcore hudbe. V súčasnosti už takí organizovaní nie sú, ale pri punkových a hardcorových kapelách je divokejšie publikum normálne, v tomto sa nevymykáme z priemeru.
Onedlho budete mať 25 rokov od založenia kapely. Kde bol prvý koncert?
Kapela vznikla v máji 1999 a úplne prvý koncert sme mali v garážach na Pionierskej ulici v Bratislave 2. októbra 1999. Bol október, ale ešte veľmi príjemné počasie, prišlo asi sto ľudí. A odvtedy boli tých koncertov množstvá.
Ste kapela, ktorá svoje názory neskrýva, nesnaží sa o „neutralitu“ – keď bola utečenecká kríza alebo náckovia robili zle Rómom, tak ste spravili šnúru koncertov v rómskych osadách. Keď je nejaký benefičný koncert, tak ste tam...
Ale zasa nerobíme všetko, vždy sme sa orientovali najviac na antifašizmus, proti náckom, čo je naša nosná téma, a s tým boli spojené aj koncerty v osadách. V prvom rade však robíme hudbu, angažovanie sa v iných veciach sme už trochu obmedzili, lebo si nás začali odchytávať ďalší a ďalší, chceli nás použiť na ich agendu. Nám to neprekáža, lebo zvyčajne ide o témy, ktoré sú nám blízke, ale nechceme rýpať do všetkého, vyjadrovať sa ku každej téme.
Napríklad na čo vás chceli použiť?
Pred časom sme mali koncert v Izraeli, tak od nás teraz chceli vyjadrenia ku konfliktu v Palestíne, ale to je téma, ktorej sa nevenujeme.
Je to však klasika, že hlavne v minulosti boli známi ľudia vyzývaní, aby sa vyjadrovali ku všetkému možnému. Keď hokejisti vyhrali pred 22 rokmi majstrovstvá sveta, tak ich odrazu oslovovali aj ohľadne politiky, lebo v spoločnosti asi prevládal pocit, že keď vedia hrať hokej, budú sa vedieť vyjadriť ku všetkému...
A to nedáva zmysel. My si ani nevyberáme témy, ku ktorým sa vyjadríme alebo ktoré podporíme, ale je to organické, ide to zvnútra a hovoríme to, čo nás trápi. V pomoci pre Ukrajinu sa angažujeme preto, že to tak cítime. Ukrajinci sú naši susedia, vojna u nich ovplyvní náš život, dokonca mám pocit, že pre moju generáciu je to po Nežnej revolúcii historicky najväčšia vec, akú sme zažili. Bez ohľadu na to, ako Ukrajina dopadne, vojna bude mať brutálny vplyv na nás. Aj keby Ukrajinci vyhrali, bude to úplne rozj... krajina, a keď nevyhrajú, bude to ešte horšie. Sme trochu špecifická kapela v tom, že ak cítime, že Ukrajina sa nás týka, tak to dáme najavo, a podobné to bolo s rómskymi osadami. Ale taký Izrael už je pre nás dosť vzdialený, keby sme o ňom hovorili, nešlo by to autenticky z nás.
Zostáva vám 81% na dočítanie.