Čo je to estetika?
O mnohých veciach hovoríme, že sú krásne, príjemné, smiešne, hrozné, gýčovité a podobne, označujeme tak veci a situácie, ktoré vidíme, počujeme alebo ohmatáme. Všetko sú to odtiene estetických hodnôt. Niektoré len vnímame, mnohé aj sami tvoríme, keď si zariaďujeme domácnosť, kupujeme nové šaty, počúvame hudbu, alebo keď umelci tvoria umelecké diela. Často máme na ne jasný názor, a preto sa aj sporíme s inými ľuďmi, ako všetko vnímať. Na rozdiel od toho je estetika veda, ktorá hľadá, ako estetické hodnoty vznikajú, ako sa menia, ako ich vnímame. Snaží sa vysvetliť, prečo sa nám niečo páči a niečo iné nie.
Ako sa určí, čo je estetické a čo už nie je? Kto o tom rozhodne?
Doteraz to nevieme, lebo je to veľmi ťažké. Všetci poznáme príslovie – proti gustu žiaden dišputát. Rovnaký film sa jednému môže páčiť, druhému nie a nikto nemá právo hovoriť, že sa mu páčiť má. Napriek tomu sa budú hádať, že ten film bol predsa vynikajúci, ako sa mu môže nepáčiť. Do toho vstupuje veľa vecí, napríklad či ste videli podobné filmy. Alebo ak zažijete tragickú situáciu s dieťaťom, nebudete schopný pozerať sa na film, v ktorom ubližujú deťom, hoci iný človek povie, že to bol nádherne natočený film. Preto je ťažké povedať, čo je a čo nie je krásne.
Ovplyvňuje človeka z hľadiska estetických hodnôt, keď sa narodí napríklad v historickej časti Banskej Štiavnice a vyrastá tam?
Určite áno, lebo na vnímanie estetických hodnôt silno vplýva, čím sme obklopení. Keď je niekto odmalička obklopený úžasnou Banskou Štiavnicou, nemusí to automaticky znamenať, že ju bude milovať, ale určite v ňom zanechá stopu. Ľudia, ktorí od narodenia žijú v Tatrách, prídu na dolniaky
a rovina sa im zdá nudná, majú pocit, že sa nie je o čo oprieť. Lebo vyrástli v kopcoch. Naopak to však celkom neplatí, lebo Tatry majú čaro aj pre človeka narodeného medzi Štúrovom a Novými Zámkami, ale taký človek je schopný vnímať aj nekonečnú rovinu ako niečo pekné.
Záleží aj na výchove?
To je ďalšia vec, ktorá zásadne ovplyvní estetické hodnoty – výchova v rodine, v škole, záleží tiež na tom, s akými kamarátmi sa človek stretáva, aké médiá a knihy číta, či sa jeho okolie oblieka elegantným francúzskym spôsobom, alebo americkým, že si oblečie čokoľvek, len nech je to pohodlné. Tým získavame estetické normy, čiže predstavy o tom, čo je pekné a vhodné. Ale estetické hodnoty nie sú trvalé, neustále sa menia. Keď kedysi začal byť populárny spevák Louis Armstrong so svojím chrapľavým hlasom, bol to vo svete šok, že ako môže s takým hlasom spievať. V Európe fungoval ideál talianskeho bel canta, čiže vyškolené precízne čisté hlasy, a zrazu do toho vpadol chrapľavý hlas.
Čiže estetické hodnoty nie sú len o tom, čo vidíme očami, ale aj čo počujeme, cítime?
Áno, zvuky sú veľmi silné, pri vôni je to komplikovanejšie. Estetici niekedy veci radi škatuľkujú a inokedy sa za estetické zmysly považujú oči a uši, ale čuch a chuť nie. Keď na chodníku stúpite do psieho exkrementu, tak vám to smrdí, lebo človek sa fyziologicky a biologicky vyvinul tak, že to nemá jesť ani chytať, čiže to má hlbší biologický základ, kým estetika je na kultúrnej úrovni, nie na úrovni biológie....
Zostáva vám 85% na dočítanie.