Carl von Ossietzky (1889 - 1938) - Nemecký ľavicový novinár a pacifista bol zatknutý a internovaný v koncentračnom tábore čoskoro po tom, ako sa v januári 1933 dostali nacisti k moci počas represívnej kampane po požiari Reichstagu. Nobelova cena bola von Ossietzkého udelená v novembri 1936 so spätnou platnosťou za rok 1935.
V máji 1936 bol z koncentračného tábora prevezený s ťažkou tuberkulózou do jednej z berlínskych nemocníc, kde 4. mája 1938 zomrel pod dohľadom bezpečnostných zložiek. Mal len 48 rokov.
Jeho meno dnes nesie rad vzdelávacích ústavov, vedeckých pracovísk a verejných priestranstiev, ale aj medaila, ktorú udeľuje každoročne od roku 1962 Medzinárodná liga pre ľudské práva za mimoriadne zásluhy o obranu práv menšín a osôb v núdzi.
Liou Siao-po (1955 - 2017) - Čínsky disident a básnik bol zatknutý a odsúdený niekoľkokrát. Najvýznamnejším Liouovým počinom bolo spísanie Charty 08, v ktorej niekoľko stoviek čínskych osobností navrhlo 19 opatrení na zlepšenie ľudských práv v Číne.
Krátko pred zverejnením tohto, na čínske pomery veľmi odvážneho dokumentu, ktorý bol inšpirovaný československou Chartou 77, bol Liou v decembri 2008 vo svojom byte zatknutý a 25. decembra 2009 odsúdený na 11 rokov väzenia. Za svoju nebojácnosť a nastolovanie palčivých tém dostal v roku 2010 Nobelovu cenu za mier, ktorú si ale nemohol v Osle osobne prevziať.
Čína udelenie ceny Liouovi niekoľkokrát kritizovala, označila to za politickú frašku, ktorá nevyjadruje názor väčšiny sveta. V júni 2017 bol podmienečne prepustený po diagnóze konečného štádia rakoviny pečene a nasledujúci mesiac chorobe podľahol vo veku 61 rokov.
Do Aun Schan Su Ťij (1945) - Mjanmarská politička Do Aun Schan Su Ťij patrila k ikonám boja za ľudské práva a demokraciu, vo väzení strávila vyše desať rokov. V roku 1991 dostala Nobelovu cenu za mier, na ktorú ju navrhol vtedajší československý prezident Václav Havel.
V tom čase tiež zosilnel medzinárodný tlak na jej prepustenie z domáceho väzenia, v ktorom bola držaná vojenskou juntou za údajné ohrozovanie štátu. Mjanmarské úrady jej síce povolili výjazd z krajiny, ale len s podmienkou, že odvolá svoje politické názory a už sa nevráti do Barmy. To odmietla, a cenu tak prevzal jej syn. V roku 2010 bola prepustená a potom krajine aj vládla.
V roku 2021 ju zvrhol vojenský prevrat, po ktorom bola opäť zatknutá a súdená, zatiaľ si má odpykať 33 rokov vo väzení. Na medzinárodnej scéne sa ocitla pod paľbou kritiky váhavým postojom kvôli perzekúcii a utečeneckej kríze moslimskej menšiny Rohingov. Bola zbavená mnohých medzinárodných pôct, napríklad Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu alebo ocenenia Veľvyslankyne svedomia od Amnesty International.
Ales Bjaljacki (1962) - Teraz šesťdesiatjedenročný Bjaljacki patrí k popredným ochrancom ľudských práv v Bielorusku. Je lídrom organizácie Vjasna, ktorá monitoruje porušovanie ľudských práv v krajine. Založená bola v roku 1996 a pôvodne pôsobila pod názvom Vjasna 96. V roku 2003 administratíva prezidenta Alexandra Lukašenka zrušila organizáciu registráciu.
Bjaljacki bol tiež jedným z členov opozičnej koordinačnej rady, ktorú v roku 2020 ustanovila bieloruská opozícia, aby spochybnila Lukašenkovo znovuzvolenie za prezidenta.
Držiteľa minuloročnej Nobelovej ceny za mier prvýkrát väznil režim bieloruského diktátora Lukašenka v rokoch 2011 až 2014 (formálne za daňové úniky), znovu ho úrady zadržali v júli 2021. Tento rok v marci dostal v zmanipulovanom procese desať rokov väzenia za údajné pašovanie a organizáciu akcií narúšajúcich verejný poriadok.
Narges Mohammadíová (1972) - Aktivistka Narges Mohammadíová, ktorá bojuje proti útlaku žien v Iráne a za dodržiavanie ľudských práv a slobody pre všetkých, bola naposledy vlani v januári odsúdená na osemročného žalára. Zatkli ju v novembri 2021, keď sa zúčastnila spomienkovej akcie za obete protivládnych protestov z roku 2019.
Na slobodu sa pritom dostala až v roku 2020, keď si odpykala osem a pol roka z pôvodne desaťročného trestu. Vyniesol ho nad ňou revolučný súd za ohrozovanie bezpečnosti krajiny, šírenie protivládnej propagandy a vedenie nelegálnej skupiny. Mohammadíová bola v minulosti blízkou spolupracovníčkou inej iránskej laureátky Nobelovej ceny za mier Šírín Ebadíovej, ktorá toto centrum založila a žije teraz v exile.
