Práca troch vedcov demonštrovala spôsob, ako vytvoriť extrémne krátke pulzy svetla, ktoré možno použiť na meranie rýchlych procesov, v ktorých sa elektróny pohybujú alebo menia energiu, píše BBC.
Procesy v atómoch a molekulách
Kráľovská švédska akadémia vied uviedla, že experimenty troch laureátov vytvorili pulzy svetla také krátke, že sa merajú v attosekundách. Jedna attosekunda je kvintilióntina sekundy.
Tieto pulzy potom využili na zobrazenie procesov vo vnútri atómov a molekúl, ktoré sú také rýchle, že bolo pre odborníkov donedávna nemožné ich sledovať.
Základy pre ocenený výskum položila Anne L’Huillierová v roku 1987 pokusy, kedy nechala prenikať infračervené laserové lúče vzácnym plynom.
V roku 2001 sa Pierrovi Agostinimu podarilo vyrobiť a preskúmať sériu po sebe idúcich svetelných pulzov, pričom každý pulz trval iba 250 attosekúnd.
Ferenc Krausz zároveň pracoval na inom type experimentu, ktorý umožnil izolovať jediný svetelný pulz, ktorý trval 650 attosekúnd.
Uplatnenie v mnohých odboroch
"Attosekundová fyzika nám dáva príležitosť pochopiť mechanizmy, ktoré sú riadené elektrónmi. Ďalším krokom bude ich využitie," povedala Eva Olssonová, ktorá je predsedníčkou Nobelovho výboru pre fyziku.
Objavy vyznamenaných fyzikov môžu podľa Nobelovho výboru nájsť uplatnenie v širokej škále odborov. V elektronike je napríklad dôležité pochopiť a kontrolovať, ako sa elektróny chovajú v určitom materiáli. Attosekundové pulzy môžu byť tiež využité na identifikáciu rôznych molekúl, napríklad v lekárskej diagnostike.
Profesor Pierre Agostini pôsobí na Ohio State University v USA. Profesor Ferenc Kraus pôsobí na Inštitúte kvantovej optiky Maxa Plancka v Nemecku a profesorka Anne L‘Huillierová je z Lund University vo Švédsku. L’Huillierová je iba piatou ženou, ktorá Nobelovu cenu za fyziku získala.
V minulom roku ocenenie dostali Francúz Alain Aspect, Američan John Clauser a Rakúšan Anton Zeilinger za experimenty s previazanými fotónmi.
Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu, ohlásenú v pondelok, získala dvojica vedcov, ktorí vyvinuli technológiu, ktorá viedla k mRNA vakcínam proti covidu. O cenu sa podelili americká biochemička Katalin Karikó a americký imunológ Drew Weissman.
Ocenenie, ktoré je tento rok dotované 11 miliónmi švédskych korún, bude tento týždeň poznať svojich laureátov ešte za chémiu, za literatúru a za mier; na záver budúci týždeň v pondelok aj za ekonómiu.
Ceny budú slávnostne odovzdané 10. decembra, v deň výročia úmrtia švédskeho vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela, na základe ktorého závetu vznikli.