V nigérijskom hlavnom meste demonštrovali v sobotu opäť tisíce ľudí, ktorí požadovali odchod francúzskych jednotiek z tejto africkej krajiny. Ich odchod žiada aj vojenská junta, ktorá sa moci v Nigeri ujala po prevrate z konca júla a ktorá pred mesiacom zrušila vojenskú dohodu s Francúzskom. Tá má v krajine stále na 1500 vojakov, informovala agentúra AFP.
Protestujúci v meste Niamey sa zhromaždili aj blízko základne, kde sú francúzski vojaci. Niesli transparenty s nápismi "Francúzska armáda, odíď" alebo "63 rokov lúpenia stačilo, nech žije suverénny národ Nigeru", s odvolaním sa na rok vyhlásenia nezávislosti krajiny od Francúzska. Niektorí niesli vlajky Nigérie, ale tiež Ruska.
Mnohonásobné demonštrácie
Podobné demonštrácie sa konali v Niamey od júlového prevratu už niekoľkokrát. Vojenská junta v piatok tiež znovu obvinila Paríž, že sa vnucuje do vnútorných záležitostí krajiny, keď podporuje zvrhnutého prezidenta Mohameda Bazouma, zvoleného vo voľbách v roku 2021. Paríž ignoruje výzvy na odchod svojich jednotiek, pretože neuznáva legitimitu junty.
Tento týždeň vojenské vedenie Nigeru tiež odobralo diplomatickú imunitu francúzskemu veľvyslancovi a nariadilo policajným zložkám, aby ho vyhostili z krajiny. Lídri junty dali už minulý týždeň veľvyslancovi 48 hodín na opustenie krajiny s odôvodnením, že kroky Francúzska "odporujú záujmom Nigeru". Francúzska vláda reagovala vyhlásením, že strýka puča neuznáva ako legitímnych vládcov krajiny.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok povedal, že veľvyslanec zostane, a zopakoval podporu zvrhnutému prezidentovi Bazoumovi. Macron zdôraznil, že Francúzsko nie je nepriateľom Nigeru.
Extrémna chudoba
Niger má asi 25 miliónov obyvateľov, z ktorých 99 percent vyznáva islam. Krajina má veľké zásoby ropy a najmä uránu, napriek tomu patrí k najchudobnejším štátom sveta. Asi desať miliónov ľudí v Nigeri žije v extrémnej chudobe. Kvôli konfliktom v susedných krajinách, Burkina Fasu, Mali či Nigérii, sa Niger potýka tiež s prílivom migrantov.
Niger bol do tohtoročného prevratu partnerom Západu v boji proti džihádistom v oblasti Sahelu. Francúzsko, USA či Nemecko sa z tohto dôvodu tiež podieľali na výcviku nigérijských vládnych jednotiek. Vojenské junty sa v predchádzajúcich rokoch pučom zmocnili vlády tiež v Mali a Burkina Fasu. Tento týždeň zvrhli vojaci tiež dlhoročného vládcu stredoafrického Gabonu.
Návrat zvrhnutého nigérijského prezidenta požaduje aj Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov, ktoré Nigériu po puči pozastavilo členstvo v tomto bloku, na krajinu uvalilo prísne finančné a obchodné sankcie a pohrozilo vojenskou intervenciou s cieľom obnoviť v krajine demokraciu. Mali a Burkina Faso, ktoré majú členstvo v ECOWAS tiež pozastavené kvôli tomu, že sa tam tiež v predchádzajúcich rokoch chopili moci vojenskej junty, uviedli, že by intervenciu v Nigeri považovali za "vyhlásenie vojny" aj proti nim.
ECOWAS minulý mesiac odmietlo návrh junty na maximálne trojročné prechodné obdobie jej vlády, počas ktorého by junta viedla "národný dialóg". Nigéria, ktorá teraz bloku ECOWAS predsedá, tento týždeň navrhla deväťmesačné obdobie prechodu späť k demokracii. Junta ale trvá na troch rokoch.