Keď tak pozerám z okna, čo je pre zvoz odpadu horšie – letná horúčava alebo upršaná jeseň?
Odpadom je to v podstate jedno, tie sa tvoria v lete aj v zime. Ale z ľudského pohľadu sa určite teším viac, keď neprší, pretože viem, že v opačnom prípade je práca našich vodičov a závozníkov ťažšia. Vždy, keď je zlé počasie, sneží či je zima, nech si ľudia skúsia predstaviť, aké to je, už o šiestej stáť na zbernom dvore a vyraziť do rannej premávky, chaosu a byť v teréne v tom počasí osem hodín denne. Neviem, prečo historicky nemala a nemá pozícia
„smetiara“ väčší rešpekt. Lebo ak si niekto povie, že fuj, odpad, špina, tak ja hovorím, dobre, ale ak sa niekomu nehnusí niečo vyhodiť, nemá právo ohŕňať nosom.
Ľudí, ktorí sa o odpad starajú, by sme si naopak podľa mňa mali vážiť. Vždy, keď sa pozriem von oknom a leje tak ako teraz počas nášho rozhovoru, myslím na svojich kolegov v teréne a obdivujem čo pre nás robia. Páčilo by sa mi, keby za tým aj ostatní ľudia videli viac a práve vnímanie našej profesie verejnosťou je jedna z vecí, na ktorej by som chcel zapracovať. Mojim cieľom je, aby nás Bratislavčania vnímali ako firmu, ktorá im pomáha, a každého nášho zamestnanca vnímali ako superhrdinu, vďaka ktorému môžu žiť v čistom meste. Len si skúsme predstaviť, ako by naše mesto vyzeralo, ak by sa z neho títo naši superhrdinovia stiahli preč čo len na týždeň.
Keď ste nastúpili do OLO, aj ste si skúšali, čo jednotlivé pozície zahŕňajú?
Jasné. Samozrejme, nesadol som sám do toho veľkého auta a nevyrazil do ulíc, to by asi zle dopadlo (úsmev). Ale veľmi dôležité bolo pre mňa zoznámiť sa s ľuďmi a byť viditeľný, nesedieť len v kancelárii. Cielene som sa snažil stretnúť so všetkými, s ktorými to išlo. Keďže máme asi tristo vodičov a závozníkov v teréne, tak som si asi týždeň po nástupe privstal, aby som sa im predstavil, a jedna posádka si ma hneď odchytila, že poďte, šéfko, chceme vám niečo ukázať. Tak som šiel s nimi a dve hodiny som strávil na zvoze. Bola to skúsenosť na nezaplatenie. Môj parťák závozník mal taký obrovský zväzok kľúčov ako otec Furas, asi tristo kľúčov, od každej brány iný. Keby som bol na jeho mieste ja, tak sa Staré Mesto utopí v smetiach, lebo by som vyniesol asi dva koše za hodinu (smiech). Ale oni už presne vedia, kam majú ísť, kde majú hľadať smetné nádoby, videl som, pod akým stresom robia.
Raňajšia špička v hlavnom meste dá zabrať.
Presne, všet...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.