Jesenné obdobie so sebou prináša isté spomalenie, zvoľnenie tempa, zvnútornenie. Je to prirodzený stav vecí, ktorým sa zlaďujeme s kolobehom prírody. Niekto vníma túto časť roka nostalgicky, iný dokáže aj v ubúdajúcej slnečnej aktivite, opadaných listoch a zdanlivom zmare nájsť krásu i pokoj. Dokonca aj silu. A existujú miesta, ktoré sú na to priam stvorené.
Stúpať osamote na „horu lebiek“ a preciťovať krutosť utrpenia nevinného človeka asi nevyznieva počas jesenného splínu príťažlivo, ale práve v tom spočíva to priam terapeutické čaro. Kalvárie boli stavané na špecifických lokalitách, väčšinou v prírodnom prostredí a postupným stúpaním na ich vrchol môžeme vystúpiť aj k vyššiemu poznaniu samých seba. S modlitbou či bez nej, doprajme si aspoň trochu jesenného rozjímania.
Kalvária v Kremnici
Výber nebol jednoduchý. Z vyše 250 slovenských krížových ciest je minimálne 10 skutočne unikátnych. Rozhodli sme sa pre tri, ktoré síce nie sú najznámejšie, zato však patria k tým najpôsobivejším. Navyše, navzájom sa výrazne líšia. A hneď tá prvá v poradí nás úplne dostala.
V galérii si pozrite fotografie úchvatných miest, aké len tak niekde nenájdete:
Kremnica zaiste patrí medzi naše najkrajšie mestá. Okrem historických a kultúrnych svetských pamiatok či rôzneho športového vyžitia ponúka aj nádhernú sakrálnu architektúru. Najznámejšou dominantou je dvojloďový Kostol sv. Kataríny, týčiaci sa nad mestom.
Jeden z najkrajších výhľadov na hradný komplex poskytuje úvodné stúpanie na kremnickú kalváriu. Cestička sa však čochvíľa norí do lesa, vyhliadok je čoraz menej, vďaka čomu sa pútnik môže sústrediť viac na bezprostredné okolie a predovšetkým na vlastné prežívanie „bezprostredna“.
Duchovný rozmer tejto cesty je hmatateľný od prvých chvíľ. Štíhle biele kaplnky so šindľovými strieškami žiariace pod ohromnými javormi a jaseňmi ako pochodne vábia k sebe každého okoloidúceho. O to viac prekvapí a poteší pohľad dovnútra....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.