Charakter severomaďarských dedín sa zásadne nelíši od tých našich južnoslovenských, ale rozdiely si človek predsa len všimne čoskoro. Aj keď cítiť, že tieto regióny nie sú práve najbohatšie, vládne tu akási väčšia harmónia. Potvrdil nám to aj Roman z Košíc, ktorý si kúpil a zrekonštruoval chalupu v milej malej obci Szögliget v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe, zopár kilometrov od slovenskej hranice.
„Prvé, čo ma v tomto kraji zaujalo, bola kvalita infraštruktúry. Cesty tu majú v nepomerne lepšom stave ako u nás. A potom samotná atmosféra dediniek. Nevidíte tu naše klasické štvorcové betónové komunistické kocky ani žiadne divoké farby na fasádach,“ hovorí Roman, ktorý si napriek tomu, že je veľmi zhovorčivý a žoviálny, stráži svoje súkromie a poprosil nás neuvádzať jeho priezvisko ani fotografiu, čo, samozrejme, rešpektujeme.
„Milo ma tiež prekvapilo, že tu majú aj v odľahlých častiach natiahnuté inžinierske siete – vodu i kanalizáciu. Navyše, je tu poriadok a takmer hmatateľný pocit bezpečia. Pred chalupou nemám žiaden plot a ani by mi nenapadlo inštalovať nejaký alarm,“ dodáva. Voľakedy mal chalupu v Levočských vrchoch a ten pocit pohody sa vraj nedá porovnať. V jeho prípade jednoznačne v prospech Maďarska.
V galérii si pozrite ukážkovú rekonštrukciu:
Moderná a pritom tradičná
Chalupa ho zaujala na prvý pohľad. „Dom som kúpil v pôvodnom stave. Ide o vidiecku kamennú stavbu z roku 1892,“ vysvetľuje s láskou v hlase, „všetko, čo bolo zachrániteľné a vhodné na rekonštrukciu, som ponechal,
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 62% na dočítanie.
Zostáva vám 62% na dočítanie.