Červený Kláštor je moja srdcovka. Odmalička. Keďže som takmer polovicu detstva strávil na našej chate v Lysej nad Dunajcom, zmeny, ktoré sa udiali v Pieninách za posledných 40 rokov, mám priamo zažité. Spomínam si na prekrásne meandre rieky Dunajec povyše Niedzického hradu i ohromné bralo pod ďalším pohraničným hradom Czorsztyn.
Dnes sú minulosťou. Prekryla ich hladina priehrady. Krásne spomienky mám aj na Zamagurské folklórne slávnosti, ktoré sa voľakedy konali na ikonickej kempingovej lúke v Červenom Kláštore, či prestížne preteky Medzinárodného pieninského vodného slalomu. Aj tieto záležitosti sú vo svojej pôvodnej podobe pasé.
V galérii si pozrite nádheru chalupy v epicentre turistického ruchu, takmer pred historickými múrmi Červeného kláštora:
Turistov bolo v Pieninách vždy neúrekom, ale predsa len, dnešný masový turizmus už asi začína prekonávať zmysluplnú kapacitu národného parku. Prielom Dunajca v lete pripomína hlavné cestné ťahy: plte, rafty, kanoe, kajaky sa tu medzi sebou predbiehajú v takmer nepretržitom slede a po cykloceste vedúcej popri toku rieky hádam už ani nie je bezpečné chodiť pešo.
A pritom ubytovacie kapacity na slovenskej strane nie sú ani zďaleka tak dramaticky komerčne využívané než na tej poľskej. Aj preto mňa, čoby zanieteného goralského chalupára, vždy poteší, ak mám možnosť stretnúť sa s podobne naladenými ľuďmi, ktorí tento ľúbezný kraj zveľaďujú pre radosť a potechu, nie finančný profit.
Dôchodcovia – najakčnejší chalupári
Pán Eduard Znanec je rodákom z Červeného Kláštora. A hoci takmer celý svoj dospelý život prežil v Poprade, vždy ho to ťahalo späť na Zamagurie. Jeho syn Eduard Znanec mladší spomína na nedávnu históriu.
„Otec tu zdedil bývalé role a lúky, ale bola to predovšetkým moja sestra, ktorá nás všetkých nakopla k myšlienke postaviť si na týchto rodinných pozemkoch chalupu. Sestra si napokon vybrala život v Paríži, no my s rodičmi sme sa jej nápadom tak nadchli, až sme sa v roku 2011 naplno pustili do výstavby. Hoci mal môj otec vtedy 66 rokov, svojou tvorivou energiou nás všetkých nesmierne motivoval a inšpiroval. Ináč by sme to tak rýchlo a precízne určite nezvládli. Ku sklonku dňa sme už mali všetci dosť, no otec zvyčajne pokračoval až do súmraku v takom tempe, ani čo by celý deň oddychoval!“
Keď to hovorí dnes už „emeritný“, no vtedy ešte aktívny slovenský reprezentant v basketbale, tak je tomu hádam hodno veriť. Mimochodom, namiesto mladší by sa Edovi skôr hodil prívlastok vyšší, keďže aj 180-centimetrový redaktor sa pri ňom cíti ani hobit.
Bývalý kapitán Iskry Svit nás sprevádza pozdĺžnym pozemkom, ktorý uzatvára strmý listnatý les. Takmer všetko je tu ladené prírodne a tradične. Dokonca aj garáž je vybudovaná z masívnych drevených trámov previazaných klasickými rybinovými spojmi. A tá záhrada!
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 58% na dočítanie.
Zostáva vám 58% na dočítanie.