Vďaka lockdownom mali hradári vlaňajšok relatívne úspešný. Akú očakávate návštevnosť v tohoročnej letnej sezóne?

Situácia sa otočila. Ľudia po minuloročnom boome cestovania po Slovensku sa po uvoľnení covidových opatrení snažia vycestovať von. Na hrady chodia už menej často. Víkend čo víkend pociťujeme nižšiu návštevnosť než v predchádzajúcich rokoch. Preto sme nútení robiť rôzne podujatia na prilákanie turistov. Chceme získať čo i len malé príspevky, ktoré nám pomôžu v pokračovaní našich prác.

Aké podujatia máte konkrétne na mysli?

Že už nestačí prevádzkovať malý bufet s nápojmi a so suvenírmi. Do budúcnosti musíme uvažovať nad vlastnými expozíciami, teda mať uzavretú miestnosť s vystavenými nálezmi alebo opismi toho-ktorého združenia. Potom môžeme vyberať vstupné na prevádzku alebo menšie či väčšie rekonštrukčné práce. Týmto smerom sa snažia uberať viacerí.

Každá lokalita je individuálna. Dokážete ako šéf hradárov zovšeobecniť, do akej miery ste závislí od príjmov turistov?

Máte pravdu, treba to posudzovať od prípadu k prípadu. Keď si zoberieme hrad Sklabina, ktorého vlastníkom je občianske združenie, tak ten funguje na základe súkromných príspevkov alebo sponzorov na 90 percent. Na iných hradoch musia rátať s inými podielmi.

Vy zároveň stojíte na čele občianskeho združenia hradu Revište. Aké tam sú zdroje financovania?

V priebehu desiatich rokov sa pomoc ministerstva kultúry pohybovala z celého balíka na štvrtinovej úrovni, rezort práce poskytoval okolo polovice, takmer 18 percent sa delilo medzi súkromných darcov, zvyšok zase medzi banskobystrickú župu a mesto Žarnovica. Ale zovšeobecňovať sa to skutočne nedá. Ale najväčší podiel malo ministerstvo práce a kultúry. Pred rokom do hry vstúpilo aj ministerstvo informatizácie a regionálneho rozvoja. Čo tam však dokázali zmanažovať, to bola čistá katastrofa.

Prečo? V „ponuke“ bola predsa suma 1,1 milióna eur.

No v koncovke túto dotáciu rezort rozdelil medzi iné občianske ...