Až donedávna ste podnikali vo veľmi nevšednom biznise – predávali ste hrady, zámky či kúrie. Ako ste sa k nemu dostali?

Opravovať historické nehnuteľnosti a predávať ich miliardárom bol môj sen. V roku 2000 som emigrovala z Bieloruska do Českej republiky. Od svojho kamaráta som sa dozvedela, že v tejto krajine sa dá kúpiť aj hrad. V momente mi napadlo, že raz sa určite stanem tou, ktorá ich kupuje, opravuje a následne vyhľadáva vhodných kupcov.

Disponovali ste finančnými prostriedkami?

Nešlo mi o peniaze. Išlo o obrovskú výzvu. V Česku chátra 90 percent takýchto nehnuteľností a ja som si povedala, že chcem zachrániť tisíc pamiatok. A najjednoduchšou cestou je zohnať bohatých investorov, ktorí budú vnímať zámok ako zaujímavú komerčnú príležitosť.

Spomeniete si na svoj „majsterštich“?

Zámky sú vždy o emóciách. Majiteľ pivovaru s usadlosťou sa osem rokov nedokázal zbaviť tohto majetku. Obrátil sa na mňa so slovami: potrebujem kúzlo. Vypátrala som, že niekdajší vlastník, kráľ železníc, prevádzkoval laboratórium, v ktorom vedci pre neho hľadali kameň filozofov. Chcel sa totiž stať nesmrteľným. Tento príbeh o nespokojnosti s materiálnym úspechom a túžbou zanechať stopu v dejinách presvedčil istého podnikateľa v Monaku.

A váš rekordný predaj?

Nehnuteľnosť za takmer dva milióny eur.

Koľko sa vám ich podarilo predať?

Celkovo okolo 40 historických budov, ale do rebríčka Forbes som sa nedostala. Špecifikom tak českých, ako aj slovenských pamiatok je, že väčšinou sú vo veľmi zúboženom stave a ich cena je nízka. Žiadne senzačné predaje sa neodohrávajú. Niekedy som zarobila dvesto eur v čistom. Bola som však hrdá, že som zohnala investora na obnovu nehnuteľnosti.

Aký podiel zo záujemcov tvorila ruská klientela?

Od rok...