Význam jogy ocenil v decembri aj výbor UNESCO, ktorý ju zaradil na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva. "Predovšetkým preto, že vo svojej rýdzej podobe predstavuje tisícročné praktické skúsenosti a možnosti, ako dosiahnuť kvalitné fyzické aj duševné zdravie," hovorí docent Martin Repko z ortopedicko-rehabilitačného centra RECENS v Brne. "Jogové techniky majú najmä výrazný vplyv na psychosomatickú rovnováhu človeka, a tým významne pomáhajú zvládnuť niektoré súčasné civilizačné choroby spojené so zvýšeným stresom a zníženou pohybovou aktivitou." Preto budú podľa jeho názoru nachádzať v medicíne stále väčšie uplatnenie, píšu lidovky.cz.
Pomoc pre boľavý chrbát
V Indii sa začala joga praktizovať približne pred piatimi tisíckami rokov, ale užitočné služby môže preukázať aj súčasníkom. Veľkú zásluhu na tom má indický jogový majster višvaguru paramhans svámí Mahéšvaránanda, ktorému sa podarilo prastaré učenie prispôsobiť potrebám dnešného človeka. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia predstavil svoj systém Joga v dennom živote v Európe. A okrem iného aj vo vtedajšom Československu.
"V tom čase sa tu už joga cvičila, ale väčšinou len fyzické pozície," povedal indický jogový majster pri svojej nedávnej návšteve Prahy. "V skutočnosti však k nej patria aj dychové techniky a relaxácie." Dnes jeho systém využívajú vo viacerých nemocniciach, rehabilitačných, športových a vzdelávacích zariadeniach nielen v Európe, ale aj v Ázii, Amerike alebo v Austrálii.
"Joga pomohla mnohým mojim pacientom trpiacim predovšetkým takzvanými funkčnými bolesťami chrbta," uvádza docent Repko. "Veľmi efektívne sa prejavila napríklad pri bolestiach bedrovej chrbtice." Počas svojej praxe sa stretol s pacientmi, ktorým sa podarilo vlastným cvičením jogy efektívne uvoľniť napätie v skrátených svaloch pozdĺž chrbtice, cielene posilniť brušné svalstvo, napraviť svalovú nerovnováhu a zbaviť sa bolestivých problémov. Veľakrát to dosiahli "len" vďaka tomu, že sa zbavili stresovej záťaže a osvojili si správne pravidlá relaxačného brušného dychu.
Dlhoročné skúsenosti s jogou majú tiež na rehabilitačnom oddelení nemocnice v Banskej Bystrici. "Naši fyzioterapeuti začali jogové prvky pri liečbe pacientov uplatňovať už v osemdesiatych rokoch," hovorí tunajší lekár Roman Bednár. "A my sme sa nedávno rozhodli tieto poznatky objektivizovať prostredníctvom štúdie."
Šesťdesiatich zdravotným sestrám z tunajšej nemocnice, ktoré trpeli častými bolesťami chrbta a stresom, ponúkli program, ktorý by im mohol pomôcť sa týchto ťažkostí zbaviť. Absolvovali súčasne školu chrbta aj nácvik manipulácie s imobilným pacientom a dvakrát týždenne navštevovali kurzy jogy podľa systému Joga v dennom živote. Po troch mesiacoch sa ukázalo, že najväčší vplyv na ich ťažkosti mali práve jogové cvičenia. Bolesti chrbta vďaka nim poklesli u štyridsiatich percent sestričiek. Okrem toho sa u nich zlepšila pohyblivosť chrbtice a svalová rovnováha. Záujem o cvičenie jogy bol nakoniec taký veľký, že nemocnica aj dnes umožňuje všetkým svojim zamestnancom navštevovať raz týždenne tieto kurzy.
Zbraň proti poruchám pamäti
Jogu vo svojej praxi využíva aj Kateřina Sheardová z 1. neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne, vedúca centra pre poruchy pamäti. Aj ona sa často u svojich pacientov stretáva s mnohými zdravotnými ťažkosťami, ktoré súvisia s moderným životným štýlom. Najčastejšie to bývajú práve bolesti chrbta spôsobené nedostatočným pohybom a sedavým zamestnaním. "Mojou hlavnou náplňou sú však pacienti s poruchami pamäti a demenciou, ktorá je najčastejšie spôsobená Alzheimerovou chorobou," hovorí doktorka Sheardová. "Štúdie preukázali, že pravidelný pohyb je najdôležitejším ochranným opatrením, ktoré môže významne spomaľovať úbytok pamäte."
Správne vykonávané ásany môžu podľa nej zlepšiť koncentráciu a uvoľnenie u ľudí s poruchami pamäti. Spočiatku svojim pacientom odporúčala iba jednotlivé techniky či jogové pozície. Po čase však zistila, že najlepšie a najefektívnejšie je postupne absolvovať celý súbor systému Joga v dennom živote.
Pre posilnenie kardiovaskulárneho aparátu a aeróbnu pohybovú aktivitu je možné potom využiť systém dynamických cvičení, ako je napríklad pozdrav slnku. Jednoduché dychové cvičenia môžu zase pomôcť pacientom s demenciou k upokojeniu a odstráneniu úzkosti a depresie, ktoré toto ochorenie často sprevádzajú.
Zníži vysoký tlak
Na pracovisku doktorky Sheardovej teraz zahajujú štúdiu, ktorá by mala overiť účinky jogy u ľudí s poruchami pamäti. Jednoduchý osemtýždňový program využíva predovšetkým jogové techniky, ako je cvičenie a meditácie, ktoré sú založené na všímavosti. Začlenenie týchto techník do každodenného života zlepšuje podľa doteraz dostupných štúdií pamäť, ale aj imunitný profil pacientov, znižuje stresovú záťaž a ovplyvňuje depresiu.
Joga však môže pomôcť nielen pacientom s bolesťami chrbta a poruchami pamäti, ale aj ľuďom s hypertenziou. Dôkazy priniesla pred šiestimi rokmi americká štúdia, ktorá sledovala dve skupiny pacientov s vysokým tlakom, ktoré sa venovali odlišným pohybovým aktivitám. Ľudia z prvej skupiny trénovali aeróbne cvičenie, v druhej cvičili jogu. Cvičiaci z prvej skupiny po roku síce trochu schudli a zlepšili si fyzickú výkonnosť, ich tlak však zostal prakticky bezo zmien. Na rozdiel od ľudí z druhej skupiny, u ktorých došlo k výraznému poklesu nadmerného tlaku krvi.
Podobnú skúsenosť má kardiológ Martin Froľo, ktorý spolu s docentom Štefanom Farským už druhý rok organizuje v jeho súkromnej kardiologickej ambulancii v Martine kurzy jogy. "Nikomu nesľubujeme, že vďaka cvičeniu nebude musieť brať lieky," hovorí doktor Frölich. "Joga však môže prispieť k normalizácii vysokého tlaku či zabrániť jeho výkyvom, a tak postupne znížiť užívanie liekov."
Výrazné zlepšenie môže očakávať len ten, kto bude nielen navštevovať kurz raz týždenne, ale aj cvičiť pravidelne doma. A navyše je ochotný zmeniť životosprávu.