Tréningový výpadok je nepríjemný aj v prípade bežca „hobíka“ – i jemu naruší tréningové plány, prípravu na preteky či snahu zhodiť nadbytočné kilogramy. A čím vyššiu má dotyčný športovú úroveň, tým je pre neho úraz či choroba väčší problém.
„Počas svojej praxe som pôsobil v niekoľkých realizačných tímoch vrcholových športovcov, a musím povedať, že tlak v prípade zranení je skutočne obrovský,“ hovorí šéflekár Zdeněk Kareš z ASC Dukla Praha. „Trénerov, vedenie klubov i sponzorov, všetkých zaujíma iba jedno – kedy športovec začne znovu pretekať. A keď lekár povie reálny termín, obyčajne prichádza zdesenie a otázka, či by to nešlo nejako urýchliť. Ale bohužiaľ nešlo. Za tridsať rokov praxe som skutočne nezažil jediný prípad, kedy by sa niekomu podarilo urýchliť návrat do tréningu, a preto to rozhodne nikomu neodporúčam. Také snahy totiž väčšinou dopadnú úplne opačne, ako všetci chcú, prídu komplikácie a z banálneho zranenia vznikne problém, ktorý dotyčného trápi napríklad niekoľko rokov.“
S akým tréningovým výpadkom teda musíme rátať v prípade jednotlivých zdravotných ťažkostí?
Výron
Snáď žiadny úraz nebýva toľko podceňovaný. Medzi športovcami obecne prevláda názor, že najlepšia liečba je „rozchodiť to“. Množstvo bežcov už skutočne dokázalo s výronom dokončiť preteky, bolesť je totiž spočiatku menej výrazná, zväčší sa až po upokojení či nasledujúci deň. „Tento postup rozhodne nepovažujem za vhodný,“ varuje športový lekár Kareš. Za jednoznačne správny pokladá tradičný postup, kedy sa zranená končatina znehybní dlahou alebo ortézou. To trvá obyčajne asi tri týždne, potom nasleduje rehabilitácia. „Pri výrone obyčajne dochádza k poškodeniu väzív, kedy je fixácia bezpodmienečne nutná, aby došlo ku správnemu zahojeniu,“ vysvetľuje.
V prípade výronu teda musíte rátať s približne dvojmesačným výpadkom z tréningu. Pri snahe o urýchlenie liečebného procesu by vám hrozilo trvalé poškodenie väzív, nestabilita, bolestivosť, opuchy, obmedzenie rozsahu a efektivity pohybu a podobne. Ak by išlo iba o obyčajné podvrtnutie, ktoré nenarušilo štruktúru väzív, bola by teoreticky možná kratšia doba liečby, to sa však nedá rozpoznať bez diagnostickej operácie, napríklad artroskopie. Vďaka nej si môže lekár pozrieť všetky časti kĺbu – kosti, svaly, šľachy, väzivá i chrupavku.
Tip pre vás: Pri rehabilitácii sa výborne uplatňuje takzvaná Freemanova metóda, ktorá spočíva v balančných cvikoch na nestabilných pologuliach. Tým, že sú svaly a väzivá nútené vo zvýšenej miere predávať informácie o svojej polohe, značne sa zlepšuje stabilita kĺbu. Balančné cviky sú tiež dobrou súčasťou prevencie úrazov členku.
Zápal achilovky
Achillova šľacha patrí u bežcov medzi najviac namáhané časti pohybového aparátu, a preto spôsobuje problémy veľmi často, väčšinou ide o zápal z preťaženia. „Z hľadiska liečby je achilovka veľmi nevďačnou oblasťou. Podľa mojich skúseností bohužiaľ mnohé prípady končia na operačnom stole,“ upozorňuje Zdeněk Kareš. Pri akútnom zápale by ste rozhodne mali ostať v pokoji a úplne bez záťaže, niektorí dokonca volia sadrovú fixáciu, a to aspoň po dobu troch týždňov. Môžu vám pomôcť i protizápalové lieky alebo obstreky, pokoj je však nutné bezpodmienečne dodržať. „Ono to síce po týždni môže prestať bolieť, ale keď sa predčasne vrátite do tréningu, problém sa vracia. Zanedbaný zápal potom môže prejsť do chronického štádia, pri ktorom dochádza k narušeniu štruktúry šľachy, a potom je väčšinou nutná operačná liečba,“ varuje lekár.
Zanedbanie liečby môže byť tiež príčinou toho, že sa achilovka pretrhne. V prípade zdravej achilovky je riziko pretrhnutia prakticky nulové. V takom prípade je nutné chirurgické zošitie, ktoré by malo prebehnúť ihneď. Po ňom potom rátajte s najmenej trojmesačnou liečbou.
Tip pre vás: K ťažkostiam s achilovkou sú náchylní hlavne bežci s nadmernou pronáciou. Ak k nim patríte, voľte zásadne obuv s podporou pronácie a dôsledne šľachu naťahujte, hlavne po záťaži. Viac ohrození sú tiež bežci do vrchu.