Mýtus prvý (NEPRAVDIVÝ)
Bežecké topánky sú zodpovedné za bežecké zranenia. Pri behaní v bežeckých topánkach sú kĺby vraj zaťažované viac ako pri behaní naboso.
V posledných rokoch sa objavilo veľa článkov o tom, že behanie v bežeckých topánkach človeku môže spôsobiť zranenia. Veľa z nich pritom vychádza zo štúdie renomovanej Virginia State University (USA), ktorá uvádza, že pri behaní v bežeckých topánkach dochádza k nadmernému zaťažovaniu kolenných a bedrových kĺbov. Odborné tímy bežeckých expertov sa nestačili čudovať a rovnako aj renomovaní bežci, ktorí už odbehali tisíce kilometrov v špičkových bežeckých topánkach. Rozhodne by odborní experti a renomovaní bežci by teraz na základe tejto štúdie neodporúčali bežeckej verejnosti, aby odložila bežeckú obuv a začala behať naboso!
Britský špecialista na bežeckú obuv a biomechaniku pohybu Simon Barthold sa pozerá na túto štúdiu podobne skepticky a hovorí, že metódy pri nej použité sú zastarané a nepresné a biomechanické hodnoty, ktoré boli použité ako základ pre túto štúdiu, sú už cez 20 rokov staré.
Redakcia časopisu RUNGO, ktorá sa dlhodobo zaoberá problémom testovania bežeckej obuvi, spoločne so Simonom Bartholdom, hovorí asi toto: „Keď budete denne behať a chodiť naboso, budete celý deň v práci na nohách (nie sedieť za počítačom), nebudete mať žiadnu nadváhu, budete mať správnu techniku behu (chôdze) a budete sa pohybovať na prírodnom povrchu, potom naozaj nebudete potrebovať žiadnu bežeckú obuv. V opačnom prípade ju radšej používajte“.
Mýtus druhý (NEPRAVDIVÝ)
Bežecké topánky by mali tlmiť iba málo. Mäkká podrážka pohybovému aparátu človeka viac škodí ako by ho chránila.
Tlmenie je jeden z hlavných parametrov, podľa ktorých si bežci vyberajú bežeckú obuv. Keby sme doposiaľ žili v úplne prirodzenom prostredí, v ktorom by sme sa denne pohybovali bez topánok, nepotrebovali by sme žiadne technické prvky, ktoré by náš pohyb tlmili voči podkladu. Už dlho však žijeme v podmienkach, kedy chodíme po tvrdých, nepoddajných povrchoch, väčšiu časť všetkých ciest kryje asfalt, betón a dlaždice. Iba málokedy sa dostaneme na prírodné cesty. Ani to však nie je dôvod, prečo by sme nemali umožniť bežeckej obuvi, aby sa čo najviac mohla zapojiť do procesu tlmenia dopadu nohy na takýchto povrchoch. Čím viac to nohám umožníme, tým lepšie sa naše nohy s akýmkoľvek povrchom vysporiadajú, tým budú zdravšie a s nimi i celý pohybový aparát.
Mýtus tretí (PRAVDIVÝ)
Čím viac tlmenia, tým lepšie. Čím je topánka mäkšia, tým viac absorbuje sily, ktorá pôsobí na pohybový aparát pri došľape.
Mäkkú bežeckú topánku budete vždy pri skúšaní považovať za príjemnejšiu, v porovnaní s tvrdou, pretože nebude vašej nohe brániť v jej práci pre vás, pre váš pohybový aparát, pre činnosť lymfatického systému. Problém je v tom, že z mäkšej topánky sa horšie odrazíte (pohltí časť energie dopadu), bez toho, aby ju preniesla do energie odrazu. S tým budú mať problém hlavne špičkoví a výkonnostní bežci, ktorým záleží na každej jednej sekunde, bez ohľadu na to, čo to znamená pre ich pohybový aparát. Pre človeka behajúceho hlavne pre zdravie – hobby bežcov, ktorí tvoria väčšinu obratov športových firiem, sú však bežecké topánky s mäkkou a pružnou odrážkou oveľa vhodnejšie a sú vhodnejšie aj pre tých, ktorí dbajú na peknú, tvarovanú postavu.
Mýtus štvrtý (NEPRAVDIVÝ)
Čím stabilnejšia bežecká topánka, tým lepšie. Čím bežecká topánka poskytuje nohe viac podpory (lepšie ju vedie), tým je to pre nohu lepšie.
Náš pohybový aparát je vývojovo konštitučne postavený na behanie bez topánok. Bežecké topánky používame preto, lebo na členitom povrchu si môžeme spôsobiť mechanické zranenie. Čím je bežecká topánka stabilnejšia, tým viac bráni prirodzenému odvíjaniu nohy po povrchu a tým neprirodzenejší je potom výsledný bežecký štýl. Príliš stabilná topánka (obuv s podporou) môže byť príčinou mnohých bežeckých zranení. Navyše pri takýchto zraneniach niekedy všeobecní lekári nedokážu určiť ich príčinu.
Mýtus piaty (NEPRAVDIVÝ)
Ťažký bežec vždy potrebuje čo možno najstabilnejšiu bežeckú obuv.
NIE! O tom, koľko stability má bežecká obuv bežcovi poskytnúť, nerozhoduje váha, ale spôsob pohybu nohy na povrchu, teda bežecký štýl! To znamená, že aj bežec, ktorý má viac ako 80 kilogramov, môže behať v bežeckej obuvi, ktorá nemá zvýšenú podporu obecne uvádzanú výrobcami ako stabilitu.