Mnoho športovcov má ťažkosti si úspech počas tréningu uvedomiť, pretože pociťujú iba malý pokrok
Vo chvíli, keď trénujeme sami, bez inštrukcií a vedenia dobrého trénera, sa úspech ťažko meria. „Dnes to išlo dobre“ je potom vlastne jediným meradlom veľkosti úspechu. Nie je však konkrétne, preto so sebou neprináša žiadne konkrétne plus v rámci budovania sebadôvery. Odpoveď na otázku, ako sa postaráme o to, aby sme pocítili úspech už počas samotného tréningu, znie: stanovme si ciele! Je nutné sa vždy postarať o to, aby sme pri každom tréningu a pretekoch pocítili úspech, a to práve vďaka stanoveniu cieľov. Je možné rozoznávať celkom tri druhy cieľov: dosiahnutie víťazstva, podanie dobrého výkonu a voľbu správneho postupu (teda spôsobu, ako cieľ dosiahnuť). Keď máme za cieľ zvíťaziť, porovnávame sa s inými, pričom dôležitý je iba konečný výsledok. Príkladom dosiahnutia víťazstva môže byť víťazstvo v prekážkovom behu alebo víťazstvo v rámci turnaja. Ak chceme podať dobrý výkon, jedná sa o porovnávanie so sebou samým. Chceme tak zlepšovať svoj výkon nezávisle na ostatných. Ide o normu. Takým cieľom môže byť napríklad do siahnutia určitého času pri behu na 1500 metrov. A konečne zvolenie správneho postupu je dôležitým predpokladom na dosiahnutie dobrého výkonu. Príkladom správneho postupu môže byť napríklad situácia, kedy si správne rozvrhneme energiu pri behu na 1500 metrov.
Túžba po víťazstve funguje ako zdroj energie
Tá sa postará o to, že športovec skoro ráno vstane na tréning, aj keď sa mu niekedy práve nechce. Vie predsa, prečo to robí. Na samotnom cieli zvíťaziť športovec nemôže stavať. Zameriavanie sa na víťazstvo (zvíťaziť/prehrať, prípadne úspech/neúspech) je totiž presne tým, čo športovcom stojí pri pretekoch v ceste. Cieľ vyhrať už potom neslúži ako zdroj energie, ale často sa stane závažím na nohe. Je preto potrebné si vytýčiť iné ciele. Stanoviť si, ako vrchol hory dosiahneme a vztýčime vlajku (teda dosiahnutie víťazného cieľa). Ide o samotnú cestu tam. A po tejto ceste na vrchol stojí mnoho malých vlajočiek, ktoré vyznačujú cestu. Porovnajme to teraz s cestou v horách, ktorá je veľmi kľukatá. Tieto malé vlajočky môžeme porovnať s výkonnostnými cieľmi a spôsobom ich dosiahnutia; sú starostlivo zasadené a určujú optimálnu cestu, ktorou možno vyliezť na vrchol. Čo je potrebné na to, aby sme vrchol dosiahli? Ktorú cestu si zvolíme? Môžeme túžiť po tom stať sa víťazom, ale čo predstavujú tie prvé kroky (podmienky na dosiahnutie), ktoré musíme urobiť, aby sme dosiahli cieľ? Tu samozrejme záleží na športe, ktorý prevádzkujeme. Môže to byť zlepšenie ohybnosti, sily, práca nôh, techniky atď. Výhodou „vyznačenej cesty“ je aj fakt, že môžeme občas spadnúť o kus späť. Spadneme tak len o malý kúsok. Pokiaľ zvolíme veľmi strmú cestu, teda iba s cieľom vrcholu, šanca spadnúť je príliš veľká a môže sa stať, že zostaneme ležať úplne dole. Dobré je zvoliť postupné ciele. S nimi môžeme pri každom tréningu a počas každého závodu pocítiť úspech a nazbierať potrebnú sebadôveru. Ak zvolíme správny postup, môžeme zažiť úspech pri každom tréningu a na každých pretekoch. Dosiahnutie konečného cieľa ide teda najlepšie pomocou rôznych medzistaníc. Ich dosiahnutie sa postará o pocit úspechu. Sme potom schopní urobiť niečo, čo sme predtým nedokázali. Náš pocit dôvery v novo dosiahnutú schopnosť vzrastie a s tým aj naša dôvera v dosiahnutie konečného cieľa.