V koncepcii ranej špecializácie je na deti pozerané prostredníctvom tréningu dospelých
Výkon je na prvom mieste, všetko je mu podriadené. Tréner kladie na deti tvrdé požiadavky, a to nielen z hľadiska veľkosti a obsahu zaťaženia, ale aj psychických nárokov. Celá príprava je v atmosfére napätia, vážnosti a racionality. Naopak tréning zodpovedajúci vývoju chápe, že deti nemôžu zvládať ihneď všetko. Obsah aj formy zaťaženia sú primerané veku a schopnostiam detí, výkon je chápaný ako perspektívny cieľ a dôležitejšie ako výsledok je nasadenie a elán pri súťažiach. V tréningu je dôležité aj primerané ocenenie, radosť a zážitok detí. Zásadnou otázkou je však obsah tréningu. Charakteristickým rysom koncepcie ranej špecializácie je zameranie tréningu na okamžitý výkon. Na dosiahnutie tohto cieľa sa využívajú prostriedky a formy, ktoré vedú k úspechu. Práve toto, väčšinou monotónne, zaťaženie vedie často k jednostrannosti. Dieťa vie iba úzky rad pohybov, ktoré nemajú širšiu základňu. Významným negatívnym aspektom vysoko špecializovaného tréningu môžu byť aj určité zdravotné riziká, teda oslabenie nezaťažovaných svalov a naopak preťažovanie svalov zaťažovaných. To môže v dôsledku viesť aj k vážnym poruchám vo vývoji kostry, kĺbov a svalového aparátu. Ďalším významným nebezpečenstvom tejto jednostrannosti je limitácia v neskoršom tréningovom rozvoji. Ako keby sa vytvorila „tréningová bariéra“, ktorú nie je možné prekročiť. Povedané teóriou adaptácie – došlo k predčasnému vyčerpaniu adaptačných podnetov. Koncepcia tréningu primeraného veku si kladie za cieľ vytvoriť čo možno najlepšie predpoklady pre neskorší rozvoj. Jeho podstatou je vytvorenie čo najširšej zásobárne pohybov. Tá má význam nielen pre činnosť centrálnej nervovej sústavy (tvorba potrebných mozgových centier), ale aj v určitej pohybovej skúsenosti, ktorá ďalej umožňuje rozvíjať kvalitu pohybov v danej špecializácii. Pestré zásobárne pohybov sú potom v tréningu dosahované prostredníctvom všeobecnej a všestrannej prípravy.
Pozitíva skorej špecializácie
Hlavný argument, ktorý u niektorých trénerov podporuje koncepciu ranej špecializácie, býva dávaný do súvislosti s tým, že v športe je potrebné zvládnuť veľké množstvo rôznych zručností a činností, že ich osvojovanie do „majstrovskej úrovne“ trvá dlho a že ak začneme špecializovaný tréning neskôr, športovec už nemá čas na osvojenie všetkých potrebných činností a je vlastne odkázaný na priemernosť. V tejto súvislosti sa hovorí aj o tzv. zákone sily opakovania, ktorý hovorí, že existuje priamy vzťah medzi množstvom času venovaného „drilovaniu“ určitej činnosti a stupňom jej osvojenia. Teda čím viac času budeme venovať určitej športovej činnosti, tým rýchlejšie a lepšie si ju osvojíme. Významnými konštantami sú aj počet opakovaní alebo čas, počas ktorého sa danej činnosti venujeme. Často sa hovorí o 10 000 opakovaniach alebo o 10 rokoch. Táto zákonitosť hovorí, že ak si chceme osvojiť určitú športovú činnosť, musíme ju opakovať najmenej 10 000-krát, aby sme ju vedeli na potrebnej úrovni a ak sa venujeme určitej činnosti, správne sa ju naučíme až po 10 rokoch. Z týchto požiadaviek vyvodzuje koncepcia ranej špecializácie záver, že ak sa športovec dostatočne dlho a intenzívne nevenuje osvojovaniu hlavných činností svojho športu, potom sú tieto činnosti nedostatočne zvládnuté a športovcov limitujú v jeho výkonnosti. Logika ranej špecializácie teda hovorí, že vlastný tréning začína po 10 rokoch (10 000 opakovaniach) osvojovanie základov daného športu formou „drilovania“. Až vtedy môžeme začať na jednotlivých činnostiach stavať. Niektorí tréneri dávajú z týchto dôvodov koncepcii ranej špecializácie prednosť, ale z hľadiska reálneho dosiahnutia vrcholovej výkonnosti by sme mali byť k tomuto spôsobu tréningu obozretní. Ale aj koncepciou ranej špecializácie možno dosiahnuť vrcholovú výkonnosť. Percento športovcov, ktorí došli touto cestou na úplný vrchol, nie je v porovnaní s koncepciou tréningu zodpovedajúcemu vývoju nijako vysoké.
Dôležitosť tréningu, ktorý zodpovedá vývoju
Takýmto tréningom je možné s výrazne väčšou pravdepodobnosťou dosiahnuť vrcholové výkony. Samozrejme, nemožno stopercentne zaistiť tento predpoklad, ale skúsenosti špičkových športovcov dokladujú vysoký podiel tých, ktorí tréningom zodpovedajúcim vývoju prešli. Jedným z dominantných rysov tréningu primeraného vývoju je vysoký podiel všestrannosti. Veľa rodičov i trénerov si však kladie otázku: „V čom pomôže môjmu dieťaťu vo futbale to, že vie kotúľ vpred? Pomôže mu táto schopnosť lepšie hrať? A mnoho z nich si povie, že samozrejme nie. Čo má kotúľ vpred spoločné s futbalom? A navyše tým, že tréner nacvičuje s deťmi pri tréningu kotúľ, stráca čas, ktorý by mohol venovať učeniu treba prihrávky alebo streľby. Na prvý pohľad to vyzerá logicky. Lenže v športe sa zručnosti navzájom ovplyvňujú. Náš mozog využíva pri učení sa novým zručnostiam skúseností, ktoré sme získali už skôr, a preto sa, ak môžeme využiť prenos, učíme novým schopnostiam rýchlejšie, než keby sme tieto skúsenosti nemali. Ak deti napríklad bežia rýchlo na dráhe, potom s vysokou pravdepodobnosťou budú rýchle aj pri behu s loptou v basketbale. Tréning zodpovedajúci vývoju môže mať významný vplyv aj na ďalší dôležitý aspekt v dlhodobom športovom rozvoji, a tým je zdravotný stav mladého športovca. Široké spektrum pohybov, z ktorého všestrannosť vychádza, má výrazne preventívne účinky na vývoj pohybového aparátu, telových systémov a všetkých ďalších funkcií organizmu práve tým, že rovnomerne zaťažuje vyvíjajúce sa telo športovca. Výrazne sa tak znižuje nebezpečenstvo jednostrannej záťaže, ktorú preferuje raná špecializácia so všetkými možnými negatívnymi dôsledkami. Výrazne ohrozujúce môžu byť predovšetkým športy, ktorých je výrazná preferencia jednej končatiny (napr. atletické hody a vrhy) alebo jednej strany tela (hokej, hokejbal, golf, baseball a pod.), teda športy telesne asymetrické. Veľký vplyv môže hrať aj nadmerné zaťaženie mladého organizmu. Veľkým nebezpečenstvom by sa mohol stať aj skorý silový tréning alebo nevhodný výber jednotlivých cvikov nadmerne zaťažujúcich veľké kĺby alebo chrbticu. Tiež príliš veľké preťaženie pri opakovanom vyčerpávajúcom vytrvalostnom tréningu môže viesť k stavu nadmernej únavy, ktorá by mohla viesť k negatívnym dopadom na organizmus. Nadmerná únava sa u detí môže prejavovať nechutenstvom, nespavosťou a stratou hmotnosti. V tomto prípade je vhodné riešenie nielen s trénerom, ale aj s detským lekárom. Úplne zásadné je v súvislosti s detským tréningom odmietnutie akejkoľvek formy nedovolených podporných prostriedkov. Pokiaľ by tréner alebo rodič, chcel deťom podávať akékoľvek výživové doplnky alebo neštandardné podporné prostriedky, je nutné to vždy konzultovať s detským lekárom. Vplyvy, ktorý by niektoré z týchto prostriedkov mohli mať na vývoj detí, sú fatálne a sú schopné zásadne negatívne ovplyvniť deti až do konca života.