Bežecký tréner to má ľahké. Príde za ním klient, že chce zabehnúť desiatku za 40 minút, polmaratón za 1:20 hod., maratón za 3 hodiny, sto kilometrov za 8 hodín. Tak si sadne, napíše zodpovedajúci plán a má zarobené. Kto ale poradí tým, čo by radi behali, pretože by chceli schudnúť, alebo môžu behať iba ráno, či naopak večer, či stále znova a znova začínajú, aby to bolo k niečomu a aby ten plán fungoval, teda keď ho budú plniť?
Ako vzniká tréningový plán
Najväčšou prekážkou k bežeckému úspechu býva chýbajúca motivácia. Nemusí to tak byť vždy, ale dosť často sa stáva, že na neúspech si zakladáme už vo chvíli zrodu tréningového plánu, o ktorom už vopred vieme či tušíme, že ho nebudeme môcť z rôznych dôvodov plniť. Takýchto dôvodov môže byť celý rad, no tými hlavnými sú:
- Časové možnosti
- Fyzické schopnosti
- Naše biologické hodiny
Zastavíme sa u tých biologických hodín. Niekto je „škovránok“ a je schopný byť aktívny ráno hneď po otvorení očí. Niekto je naopak „sova“ a ráno nie je schopný ani tie oči otvoriť. Ak je niekto škovránok a nechá si napísať tréning na večery, bude už k tréningu nastupovať s nechuťou, pretože on je plný energie ráno a poobede, ale večer už pozerá ako „sova“ ráno a najradšej by zaliezol naspäť do postele. Jednoducho svoj energetický potenciál už vyčerpal a ešte by mal behať. No to teda ani náhodou!
Môžeme sa ale na celú vec pozrieť aj z hľadiska efektivity. To znamená, že jeden tréning odtrénovaný v čase vašej biologickej aktivity a s radosťou je lepší ako dva tréningy v čase, kedy je vaša biologická aktivita takmer na nule a musíte sa do nich nútiť.
Tréning, aj ten najťažší, by mal človek absolvovať s radosťou, pretože radosť je stimulant podporujúci rast výkonnosti. Radosť dodáva človeku energiu, a to aj vo chvíli, kedy ju vydávame. Určite poznáte ten pocit, keď si na konci tréningu uľavíte so slovami: „Ale dnes som si dal poriadne do tela, ale aj tak sa cítim víťaz!“ Naopak keď si dáte do tela a nebaví vás to, tak vás tak maximálne napadne: „Je mi toto vôbec treba?!
Jedna nemecká zdravotná poisťovňa urobila štúdiu, z ktorej vyplynulo, že bežcov je možné prakticky zaradiť do troch skupín, a to:
- Tí, ktorí sa zameriavajú hlavne na zdravie
- Tí, ktorí sa zameriavajú hlavne na fyzickú kondíciu
- Tí, ktorí uprednostňujú výkon
Z toho vyplynuli ďalšie otázky, a síce: „Naozaj naše postavenie môže ovplyvniť úspešnosť našej misie, to či a ako budeme úspešní v plnení nášho cieľa? Naozaj pomôže, keď našim ambíciám trošku pritiahneme uzdu a budeme viac preferovať zdravotnú stránku?“
Myslím si, že aj ten bežec, ktorý je maximálne zameraný na výkon, tuší odpoveď, ktorá znie: „Áno, bežec by mal v tréningu vždy zohľadňovať aj jeho zdravotnú stránku, pretože zranenie, choroba alebo vyhorenie ho vpred rozhodne neposúvajú!“
Dajte na intuíciu
Plán je v každom prípade dôležitým článkom tréningového procesu, je akýmsi odrazovým mostíkom, pevným základom. Napriek tomu ale by nemal byť modlou, pretože môže fungovať iba vtedy, a iba vtedy vás môže priviesť k vysnenému cieľu, keď budete načúvať aj signálom svojho tela, keď dáte aj na svoju intuíciu. Rozum je síce dobrým radcom, ale zlým pánom, preto by sa mal človek v živote poradiť aj s vnútorným hlasom (intuíciou) a svojim telom, pretože presne to tvorí CELÉHO BEŽCA. Perfektný tréningový plán neexistuje, ale každý si môže nájsť taký, ktorý mu bude najviac vyhovovať.