Ľudská noha je skvostné dielo, ktoré umožňuje na pomerovo malej ploche zvyšku tela stáť, chodiť a behať. Na rehabilitáciách bohužiaľ často vidíme nohu pokrivenú, spotenú a s nulovou propriocepciou.
Vo väčšine prípadov naše nohy nefungujú ako dômyselná súhra dvadsiatich šiestich kostí, tridsiatich troch kĺbov, dvanástich väzov a osemnástich svalov, ale sú niekde na pokraji záujmu, prehliadané a uzavreté v obuvi.
Pozor, ak my fyzioterapeuti hovoríme o nohe, máme na mysli naozaj nohu, teda časť od členku k prstom. (Celý končatinové útvar prebiehajúci od bedra až na zem sa podľa anatomického názvoslovia správne nazýva dolnou končatinou) Stabilitu domu ovplyvňujú základy, pri strome sú to korene, v prípade ľudského tela potom noha.
Ako na to
K tomu, aby boli vaše nohy prebudené k životu, pritom stačí málo. Používať ich. Používať ich tak, ako bolo konštrukčne myslené (boso), a na teréne, ktorý im bol pôvodne predurčený (prírodné povrchy). Nie, asfaltová cesta naozaj nie je prírodný povrch, aj keď je pokrytá lístím a hovorí sa jej bežecký chodník. Vítaná je rôznorodosť, chôdza po lesnej ceste, tráve, piesku, blate ...
Pohybový štandard bežnej nohy je však bohužiaľ diametrálne odlišný. Nohy zatvoríme hneď od rána do obuvi, v ktorej väčšina z nás vydrží až do doby, než dorazí domov. A niektoré z nás (a niektorí tiež) to vydržia dokonca aj na podpätkoch.
Pohyb? Možno tak pridávanie plynu v aute. Propriocepcia? Ale choďte, kde by sa vzala? (Pre tých z vás, ktorí o propriocepcii čítate prvýkrát: ide o schopnosť tela udržiavať polohu a regulovať pohyb na základe informácií z proprioceptory, ktoré sú uložené okrem iného tiež v chodidlách). Terén? Väčšinou mestský chodník, asfalt alebo podobná tvrdá hrôza.
Po návrate domov sa prezujete do bežeckých tenisiek a vyrazíte do terénu. Potom sa vrátite a zvalíte sa (do kresla, postele a slabšie kusy rovno do bezvedomia). Fajn, a čo teraz teda s tými nohami?
Zdravá noha môže bosky aj behať. Lenže pozor, noha, ktorá nie je funkčná, sa (len) počas naboso naozaj neuzdraví. Skôr si môžete uškodiť. Riziká bosého behu vo veľkej záťaži na nevhodnom teréne sú odstrašujúce - počuli ste o únavovej zlomenine kostičiek chodidla? Opakovaným dopadom na tvrdý povrch môže dochádzať k vzniku mikrotraumatat, ktoré môžu v konečnom dôsledku znamenať stopku dlhodobejšieho charakteru.
Existujú aj riziká
Naboso sa technika behu mení a je potrebné si na to zvyknúť. Ak beháte cez špičky, iste si dobre pamätáte, že ste ich museli zaťažovať postupne. A rovnaké je to aj s behom bez obuvi. Chôdza či beh v barefootovej obuvi je obdobná záťaži bosej nohy. Výhodou je, že chodidlo je chránené pred poranením, ale noha sa pritom správa ako bosá.
Beh naboso alebo v Barefoot môže byť zaujímavou alternatívou tréningu bežca, ktorá by však v celkovom objeme mala zaberať menšiu časť. To preto, že po väčšinu dňa nohy používame nezdravo a neprirodzene a svojmu životnému štýlu musíme prispôsobiť aj stupeň zaťaženia pri behu naboso.
Samozrejme, ak niekto prakticky celý deň chodí bosí, pravdepodobne pre neho nebude problém naboso tiež behať, ostatným však odporúčam začať opatrne.
Dôležité je, aby sme behali na vhodnom povrchu. K názorom, že akékoľvek behanie naboso je zdravé, pretože pán XY behá jedine naboso a je úplne najzdravšie na svete, by som povedala jediné: každé telo je iné a to treba rešpektovať. Ak je dĺžka končatín či postavenie panvy poznačené výraznejšími asymetriami, ak máme skoliózu vyšších stupňov alebo iné poruchy na chrbtici (spondylolýzu, spondylolistézu), do behu naboso by som sa príliš nehrnula.
Chôdza však nevadí, naopak. (Snáď s jedinou výnimkou, naboso by nemali chodiť ľudia, ktorí majú výrazne poškodenú citlivosť v chodidlách, ktorá sa vyskytuje napríklad pri cukrovke, táto choroba so sebou nesie tiež sťažené hojenie, radšej teda neriskujte).