Pri zlom bežeckom štýle dochádza k preťažovaniu vyššie uvedených kĺbov
To potom má za následok ich zhoršenú mobilitu, menšie efektivitu výkonu a zvýšenú možnosť zranenia a to nielen kĺbov, ale aj úponov a šliach, prípadne svalov. S dobrým bežeckým štýlom potrebuje na jeden krok menej svalových kontrakcií, na danej vzdialenosti spotrebuje menej kyslíka než bežec so zlou technikou behu. Ekonomika behu sa potom prejaví na množstve spotrebovaného kyslíka pri behu. Čím lepšiu máte ekonomiku, tým rýchlejšie pri určitom úsilí (určité vynaložené energiu) dokážete bežať. Povedzme, že v súčasnej dobe beháte tempom 5 minút/km pri spotrebe kyslíka 50 ml/min/kg, ale tréningom vylepšíte svoju ekonomiku o 2 percentá. To znamená, že zrazu budete schopní bežať päťminútovým tempom so spotrebou 49 ml/min/kg, čo vám razom bude pripadať jednoduchšie. Alebo môžete zachovať spotrebu 50 ml/min/kg, ale zrýchliť sa na 4:53 min/km - každý kilometer teda pobežíte o 7 sekúnd rýchlejšie. To vám v pretekoch na 10 km „daruje“ 70 sekúnd. Ako vidíte, už drobné zmeny v ekonomike vášho behu vám dokážu doslova darovať veľké zlepšenie.
Lepšiu ekonomiku behu dosiahnete tým, že:
- na začiatku tréningu vybehnete zvoľna, aby ste sa rozohriali a vaše svaly, úpony, väzy,
kĺby, sa prekrvili, okysličili a uvoľnili
- budete sa po tréningu preťahovať
- do svojho tréningu budete pravidelne zaraďovať bežeckú abecedu, ktorá vám pomôže
mobilizovať členky, kolená, bedrá a ramená
- nebudete skákať, ale behať prirodzene
- zabudnete na dlhý krok, keď budete chcieť zrýchliť, naproti tomu zvýšite kadenciu
Beh je športom pre všetkých
Pred rokmi, než prišla éra veľkých mestských maratónov, behali len tí, ktorí boli ochotní podstupovať tréningový dril v atletických oddieloch alebo v rámci kondičnej prípravy na iné športy. Dá sa teda povedať, že väčšina ľudí, čo dnes po svete behá, je produktom businessu zvaným „beh“. To rozhodne nie je zle. Problém je v tom, že bežci, ktorí prišli do atletického oddielu, prešli vo väčšine prípadov atletickou prípravou, pri ktorej nielen behali, ale robili všetky atletické disciplíny, a tak celkom prirodzene posilňovali a preťahovali celé telo. Celkom prirodzene sa potom naučili behať správne, bez toho, aby ich to niekto učil. Bežecký boom však zrodil nový typ bežca - hobby bežca, ktorý vo väčšine prípadov začína behať až v neskoršom veku, a to potom, čo sa dlhé roky nijako pohybovo neprejavoval. Bohužiaľ, na túto skutočnosť až na čestné výnimky doteraz nezareagovali atletickí tréneri vyškolení k tomu, vychovávať atlétov, a dokonca na túto situáciu vo väčšine prípadov nezareagovali ani lekári. Pre obe skupiny týchto vzdelaných odborníkov je každý kto behá bežec a basta. A tu nám začína problém, kedy jedni hovoria, že beh je zdravý a pre všetkých, a druhí zase hovoria, že nie je pre všetkých, ba čo viac, že človek, ktorý začne behať dajme tomu po štyridsiatke (čo je najpočetnejšia skupina hobby bežcov a bežkýň), by si to mal dobre rozvážiť, ako urobí takú hlúposť. Bežci atléti potom hovoria, že to, čo predvádzajú hobby bežci, vlastne nie je beh, pretože beh je to až vtedy, keď je človek schopný bežať aspoň 10 km za hodinu alebo ubehnúť maratón pod 3 hodiny.