Dýchaním napĺňame pľúca vzduchom, krv kyslíkom
Beh, chôdza, posilňovanie, joga, jednoducho hýbanie sa, nás „núti“ dýchať. Kyslík je prvok, ktorý sa najviac podieľa na tom, či sa cítime plní energie, alebo sme naopak bez energie. Samotné zvýšenie tepovej frekvencie neznamená, že telo bude mať toľko kyslíka, koľko ho v danej chvíli potrebuje, pokiaľ nedostanete vzduch do pľúc, tak sa vaše srdce môže zblázniť, preto je nutné prispôsobiť vaše tempo, ako pri behu, tak v živote, tomu, aby ste ho boli schopní udýchať. V podstate všetky procesy prebiehajúce v našom tele potrebujú na svoje fungovanie kyslík. Kyslík je do ľudského tela transportovaný najskôr dýchacím ústrojenstvom – ústna dutina (väčšinou), nosné dutiny (lepšie), priedušky, pľúca, odtiaľ do krvi a jej prostredníctvom cievnym systémom, za pomoci krvi, do celého tela. Jedným z produktov metabolických procesov pri zapojení kyslíka je glykogén, ktorého energiou sú poháňané naše svaly. Ďalšími produktmi sú laktát (kyselina mliečna), oxid uhličitý a voda. Prostredníctvom metabolizmu je potrava, ktorú prijímame, postupne premenená na glukózu, ktorá je primárnym energetickým zdrojom – palivom ľudského tela. Glukóza je transportovaná ku každej bunke nášho tela. Vnútri bunky je glukóza odbúravaná a pri tomto procese sa vytvára adenozitrifosfát (ATP), oxid uhličitý a voda. Pre tento proces je potrebný kyslík (aeróbny systém). ATP je energia potrebná pre pohyb bežca. Oxid uhličitý a voda sa z tela dostávajú dýchaním a potením.
Musíme pochopiť, ako funguje naše telo
Energetická výkonnosť tela je schopnosť anaeróbneho a aeróbneho energetického systému využiť energetický potenciál ľudského tela uložený vo svaloch, v pečeni a v každej bunke. Postupne ako sa zvyšuje fyzická kondícia (zdatnosť) je telo schopné lepšie premieňať energiu uskladnenú vo forme glykogénu a tukov na ATP a ten potom efektívne využiť vo vnútri buniek. Na začiatku behu alebo pri jeho veľkej intenzite telo ide na anaeróbny systém (bez prístupu kyslíka), dodávka paliva (krvného glykogénu) pre tento proces je však veľmi obmedzená. Ak sa nechceme dostať do energetického dlhu – vyčerpania, musíme telu poskytnúť dostatočný prísun kyslíka, aby mohlo spustiť druhý systém – aeróbne. Aeróbny systém sa spúšťa už pri miernej intenzite pohybu (rozklusaní, rozejití, rozcvičení), kedy nastáva rovnováha medzi prísunom kyslíka a výdajom oxidu uhličitého. Pokiaľ telo po zahriatí ženieme do vyšších obrázkov, musí si zabezpečiť prísun energie opäť pomocou anaeróbneho systému. Doba, počas ktorej je však telo schopné čerpať energiu z tohto systému, je časovo obmedzená. Záleží na intenzite, akú bežíme a na stave (množstve) našich energetických zásob (glykogén a tuk).