Získanie potrebnej sebadôvery späť môže niekedy stáť viac času ako zahojenie zranenia. Dokážeme viac, než si myslíme. A to platí v mnohých situáciách vrátane športu. Sebavedomí športovci budú skôr presvedčení o tom, že dokážu viac, ďalej a lepšie. Neustupujú totiž pred výzvou. Športovci s menšou sebadôverou často ani nepomyslia, že by mohli dosiahnuť niečo lepšie, a aj preto sa niekedy ani neodvážia o to pokúsiť. Sebavedomie tu zohráva naozaj veľkú úlohu.
Sebadôveru môžeme vysvetliť rôznymi spôsobmi, tak čo to vlastne je?
Pri hľadaní odpovede na túto otázku je dobré sa pozrieť na tri iné termíny, ktoré sa sebadôvery týkajú: dôvera, viera vo vlastné schopnosti a falošná sebadôvera. Sebavedomie nie je jasne stanovená hodnota, ale je závislá na situácii, v ktorej sa nachádzame, prípadne špecifická v rámci úlohy, ktorý máme pred sebou. Viera vo vlastné schopnosti nemusí znamenať, že si človek myslí, že danú vec okamžite zvládne, všetko pôjde ľahko a okamžite bude mať úspech, ale že verí tomu, že je schopný sa to naučiť. Jedinec s vierou vo vlastnej schopnosti nemá tendenciu okamžite vzdať niečo, čo ešte nevie alebo čo práve nemá pod kontrolou. Naopak prijme výzvu s tým, že verí, že sa to naučí
Viera vo vlastné schopnosti je určitým synonymom pre sebadôveru
Viera vo vlastné schopnosti je akýmsi základom, na ktorom sebadôvera môže rásť a od ktorého sa môže vyvíjať. Falošná sebadôvera znamená, že si človek myslí, že je v niečom lepší, než v skutočnosti je. Športovec má v takom prípade o sebe mylnú predstavu, ktorá môže byť konštantná alebo založená na výhrach nad veľmi slabými súpermi. Niekedy sa tiež môže stať, že športovec navonok vyžaruje sebavedomie, ktoré ale vnútorne necíti. Sebadôvera je čiastočne tvorená tým, čo skutočne vieme, ale vedľa toho aj tým, čo si myslíme, že vieme. Naša sebadôvera silne závisí od toho, čo si myslíme. Športovci s dostatočnou seba dôverou veria (aj v prípade momentálneho neúspechu), že to vedia a idú ďalej. Hovoria si pozitívne veci, myslia pozitívne a nemajú strach snívať. Avšak myslieť si, že sebavedomie buď máme, alebo nemáme, by bol omyl. Dobré sebavedomie nie je žiadna náhoda alebo niečo geneticky dané. Sebavedomie je výsledkom trvalého spôsobu myslenia, stanovenia si cieľov a predstavivosti.