Ak sa ho niekto opýta na pôvod, otvorene hovorí o tom, že je príslušníkom rómskeho etnika. Zatiaľ čo v mladšom veku bol obľúbeným žiakom, od strednej školy sa citeľne stretával s predsudkami. Výnimkou neboli ani niektorí kolegovia v práci, ktorí ho spočiatku podceňovali. Zmena nastala, keď otvoril ústa, pretože nečakali, čo prišlo počas rozhovoru, hovorí kriminalista Ján Berky.
Počítačové skills
Keď mladý Róm vstúpil v roku 2000 do policajného zboru, svoje miesto si zastal veľmi rýchlo. Pomohli mu vedomosti zo strednej školy. Bol jediným v hliadkovej službe, kto vedel písať všetkými desiatimi prstami a taktiež sa vedel dorozumieť v cudzom jazyku. Kolegov si získal aj tým, že im bol ochotný pomôcť v ktorejkoľvek hodine alebo poradiť pri kúpe či oprave počítačov, čo bolo v tej dobe na nezaplatenie. Dnes ich vníma ako druhú rodinu. „Po čase vzťahy strácajú rozdielnu farbu, vidíme sa ako osobnosti. Mnohokrát si zo seba a svojej fyziognómie uťahujeme bez toho, aby sa niekto urazil,“ prezradil pre portál Brainee Ján Berky.
Neovláda rómsky jazyk
Identita je podľa Jána stotožnením sa s tým, kto sú jeho predkovia, akú má kultúru a jazyk. Nielen minorita, ale aj majorita vzhľadom na jeho výzor očakáva, že je zdatný v rómskom jazyku. „Sklamem vás, pretože som druhou generáciou v našej rodine, ktorá nevie po rómsky. Kultúru a zvyky som spoznával až neskôr počas štúdia, aj to z vlastného záujmu, keďže som vyrastal na bežnom sídlisku. To však neznamená, že by som sa za svoj pôvod hanbil alebo sa ho snažil zatajiť,“ vysvetlil.
Pri výkone práce sa stretáva s rôznymi reakciami ľudí. Tvrdí, že sa všetko odvíja od toho, či človek vie odviesť svoju prácu kvalitne a profesionálne. „Ľudia v problémoch očakávajú pomoc a okuknú si vás v priebehu niekoľkých minút. Ak ste slušný, zdatný, ústretový a hľadáte spôsob, ako im podať pomocnú ruku, reakcie sú pozitívne, a to nielen v práci. Riadim sa heslom – ak je ku mne niekto slušný, som k nemu dvakrát tak slušný,“ vyzdvihol dôležitosť profesionality.
Takýmto spôsobom sa spolu so ženou, ktorá pracuje v školstve, snažia vychovávať aj svojich synov – 13-ročného Michala a 10-ročného Jakuba. Vedú ich najmä k tomu, aby boli slušnými ľuďmi. Poukazujú pritom na to, že najdôležitejšia je rodina a láska.
Rómovia ho prosia o pomoc
V policajnom zbore si prešiel viacerými pozíciami. Z radového policajta sa stal veliteľ zásahovej skupiny, následne starší referent s územnou a objektovou zodpovednosťou, a neskôr dostal ponuku na policajného špecialistu pre prácu s komunitou. Od roku 2016 zastáva funkciu kriminalistu.
Spomína, že keď zasahoval v rómskej osade, niektorí ho rešpektovali, iní sa zas hanbili za svoje konanie. Zároveň približuje, že keď Rómovia majú nejaké problémy, obracajú sa na neho s prosbou o pomoc. „Nikdy však nežiadali nič protiprávne, pretože vedia, že by nepochodili. Zavolať vyšetrovateľovi, dohodnúť iný termín výsluchu alebo zistiť, kto ich hľadal, je rutinou,“ dodal.
V čom zlyháva štát?
Ján poukazuje aj na skutočné problémy. Štát podľa neho zlyháva na viacerých úrovniach, pričom základom by mala byť primeraná pláca za prácu. Tvrdí, že rómska práca je na trhu lacnejšia. Mnohým Rómom pomohlo k exklúzii z osád až zamestnanie v priemysle. Niektorí z jeho známych si vzali hypotéku, na ktorú sa zložili, aby si kúpili dom mimo osady. Kvalita ich života sa zmenila zo dňa na deň. „Deti chodia do školy čisté, najedené a majú svoj životný priestor. Už nemajú problém so vzdelávaním. Dobre zaplatená práca je riešením, ale to platí pre všetkých, nielen pre Rómov,“ skonštatoval.
Skreslenia však vidí aj v tom, ako niektoré médiá zobrazujú Rómov. „Rómske osady a ich obrovský kontrast s majoritným pohľadom na život je zaujímavejší materiál pre spravodajstvo ako vzdelaný Róm, ktorý pracuje, pretože v našej spoločnosti sa považuje za normálne, že niekto chodí do práce a má vzdelanie. Chápem však, že nie je možné nastaviť rovnakú proporcionalitu,“ objasnil Ján.
K vzdelaniu ho viedli rodičia
Kriminalista vyrastal na sídlisku vo Zvolene. Jeho pracovití rodičia vždy kládli dôraz na slušnú výchovu a vzdelanie detí, pričom traja zo štyroch súrodencov sú vysokoškolsky vzdelaní.
Už v detstve vedel, že by chcel byť policajtom po vzore akčných hrdinov. Blízki ho vždy podporovali, no to sa nedá povedať o jeho okolí. „Vždy sa nájdu ľudia, ktorí sa vás snažia z rôznych dôvodov zviesť z cesty a zmiasť vaše ideály. Vďaka však aj za to, nastoľuje to prirodzenú vyváženosť a buduje to hodnotový rebríček,“ uviedol.
Na základnej škole bol obľúbeným žiakom a už ako prvák čítal knihy spolužiakom z vyšších ročníkov. S predsudkami sa citeľne začal stretávať až na strednej škole. „Stretávam sa s nimi často aj dnes. Nechcem povedať, že dennodenne, ale možno by som nebol ďaleko od pravdy. Zmena nastáva, keď otvorím ústa. Ľudia totiž nečakajú to, čo príde počas rozhovoru. Komunikácia o vás veľa prezradí, no niekedy predsudky ostanú. Je to o ľuďoch,“ uzavrel Ján Berky.
Ján Berky
Počas magisterského štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce v Bratislave súbežne študoval na Akadémii policajného zboru, ktorú taktiež ukončil ako magister. Rigorózne konanie absolvoval na Univerzite Mateja Bela na Fakulte medzinárodných vzťahov. V súčasnosti píše prácu k rigoróznemu konaniu na UMB na Právnickej fakulte a je v treťom ročníku doktorandského štúdia na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. V roku 2022 by mal ukončiť doktorandské štúdium obhajobou dizertačnej práce. Sám však tvrdí, že nie je zberačom titulov a málokedy ich používa. Do policajného zboru vstúpil v roku 2000, pričom od roku 2016 zastáva pozíciu kriminalistu. Viac ako desať rokov má hodnosť nadporučík - najvyššiu plánovanú hodnosť na jeho pozícii.
