Tomáš Matta zmaturoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Košiciach a ďalej plánuje štúdium medzinárodných vzťahov. Pre tento odbor sa rozhodol hlavne preto, že po doštudovaní má záujem vstúpiť do politiky, kde by sa rád zameriaval na rómsku otázku a jej riešenia. Po minuloročnom stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou začal dokonca uvažovať o funkcii prezidenta. Na stretnutí prebrali viacero tém, no vzdelaním sa zaoberali najviac. ,,S pani prezidentkou sme sa bavili predovšetkým o nutnosti rozvoja a podpory rómskych detí od útleho detstva, pretože vzdelanie je kľúčom k úspechu, aj pre nás Rómov,“ hovorí 19-ročný ambiciózny študent.
Vyvracať nepravdy
Tomáš vyrastal v Nižnej Myšli, malej osade na východe Slovenska. Podľa jeho slov mal šťastie, nebýval v chatrčiach ako väčšina obyvateľov osady, ale v paneláku, kde bola k dispozícii aj voda. „Síce iba studená, ale lepšie ako žiadna,“ žartuje. Už od malička sa stretával s nevhodnými poznámkami a nevrlými pohľadmi, napríklad keď si išli s kamarátmi zahrať futbal na betónové ihrisko bližšie ku nerómskej časti obyvateľstva. ,,Po čase sme tam prestali chodiť, kamaráti mali z gádžov strach, pretože nás neraz odtiaľ poslali preč,“ vysvetľuje. Situácia sa čiastočne zlepšila, keď sa presťahoval k starej mame do Košíc a začal navštevovať základnú a neskôr strednú školu. Dosahoval veľmi dobré výsledky a dokonca sa stal predsedom triedy. Okrem iného sa mu podarilo získať Medzinárodnú cenu Vojvodu z Edinburghu či navštíviť Európsky parlament.
Za najväčší problém na Slovensku považuje vplyv médií na verejnú mienku. ,,Keďže v médiách sa vo veľkej miere hovorí len o problémoch s rómskou menšinou, spoločnosť si vytvára predsudky hneď od začiatku. A potom, keď vidia úspešného Róma, sú prekvapení,“ hovorí z vlastnej skúsenosti. Tejto situácii nepomáhajú ani konšpiračné weby. Tie neraz informujú o štedrých sociálnych dávkach alebo o tom, že sa Rómom neoplatí pracovať, pretože žijú z našich štátnych peňazí. Tomášovým cieľom je tieto nepravdy vyvracať a ukázať našincom, že aj Róm môže byť poctivý. Nevyhnutnosťou je však vzdelanie.
Päť cudzích jazykov a vlastný herný server
Daniel Bunda je 20-ročný študent. Rovnako ako Tomáš pochádza z východu Slovenska, v osade síce nikdy nevyrastal, ale skúseností s rasovou diskrimináciou má veľa. Vďaka svojej veselej povahe a pozitívnemu pohľadu na život sa cez tieto veci dokáže preniesť a z niektorých si bežne uťahuje. ,,Napríklad na základnej ma jeden učiteľ stále volal Talian, lebo chcel poukázať na to, že moja pleť je inej farby ako zvyšku triedy. Len škoda, že v tom nemal geograficky úplne jasno, pretože často dodával, že mi už iba sombrero chýba. Doteraz neviem, či ma chcel zaradiť medzi Talianov alebo do Mexika,“ smeje sa Daniel. Ale niektoré veci nevie pochopiť do dnešného dňa, ako napríklad, prečo učiteľka vždy nahlas pred celou triedou čítala a poukazovala na gramatické chyby práve z jeho diktátov.
Po základnej škole, ktorú navštevoval v Košiciach, išiel študovať do Bratislavy, kde sa jeho život výrazne zmenil k lepšiemu. Dostal sa na Leaf Academy, medzinárodnú strednú školu, ktorá sa zameriava na rozvoj leadershipu. ,,Vážim si všetky projekty, na ktorých som mohol spolupracovať, učiteľov, ktorí s nami od začiatku komunikovali ako s rovnocennými partnermi aj to, že na škole malo oveľa väčšiu váhu kritické myslenie ako zbytočné bifľovanie učebníc od slova do slova,“ pochvaľuje si. Na škole sa s diskrimináciou nikdy nestretol, nikto tam totiž neriešil, k akej etnickej skupine patríte, či ste Róm, Maďar alebo Slovák.
Za svoj krátky život toho stihol už naozaj veľa, napríklad hovoriť na pôde Organizácie Spojených národov o inklúzii a vzdelávaní. To sú podľa Daniela dve podstatné témy, ktoré by na Slovensku mali fungovať ruka v ruke. ,,Najvďačnejší som za letný kemp v Japonsku, kde som sa za dva týždne naučil neskutočne veľa, vystupovať na verejnosti, ako byť čo najviac empatický a autentický,“ vymenúva. S ľuďmi z tábora je v kontakte dodnes, so svojim talentom na cudzie jazyky totiž nemá problém komunikovať s priateľmi v rôznych častiach sveta, vrátane tých japonských. Medzi jeho záľuby patrí programovanie. Keď mal 13 rokov, založil si vlastný server. Ten momentálne kvôli Danielovým početným aktivitám stagnuje, ale len čo bude mať viac času, plánuje sa informatike venovať viac.
V súčasnosti sa aktívne angažuje vo viacerých organizáciách na pomoc deťom z rómskych rodín, ktorým chce pomáhať aj na diaľku, keďže od septembra sa chystá študovať vo Veľkej Británii. ,,Rozhodol som sa pre odbor psychológie na Univerzite vo Colchestri. Počas aj po štúdiu mám v pláne cestovať, nadobudnúť skúsenosti, ktoré by som neskôr rád využil na Slovensku,“ prezrádza svoje plány. Dúfa, že v budúcnosti sa vráti do svojej krajiny, kde bude diskriminácie čo najmenej a možností vzdelávať sa čo najviac. ,,Musíme Slovákom ukázať, že aj my, Rómovia sa chceme vzdelávať a reprezentovať našu krajinu v čo najlepšom svetle. To však nebude možné, pokiaľ nebude vzdelávanie minorít na Slovensku jednou z priorít,“ dodáva na záver.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov na Katedre žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
