Slovensko skončila na 29. priečke zo 180 krajín, pohoršila si o 12 miest, informuje TASR podľa správy organizácie Reportéri bez hraníc (RSF).
Organizácia na ochranu novinárov za znepokojujúce označila aj to, že chýba regulácia v oblasti používania umelej inteligencie ako dezinformačného prostriedku pre politické ciele. Dezinformáciám typu deepfake v súčasnosti patrí podľa organizácia Reportéri bez hraníc vedúca pozícia pri ovplyvňovaní priebehu volieb.
"To bolo potvrdené audio médiom deepfake novinárky Moniky Tódovej počas parlamentných volieb na Slovensku," píše organizácia a dodáva, že išlo o jeden z prvých zaznamenaných prípadov takéhoto typu útoku na novinára s cieľom ovplyvniť demokratické voľby.
Júlia Majerczaková, vedúca bruselskej kancelárie Reportérov bez hraníc, upozornila, že sloboda tlače zaznamenala pokles vo východnej Európe a v Strednej Ázii, kde médiá sú čoraz častejšie využívané pre dezinformačné kampane. V Európskej únii aj napriek prijatiu zákona o slobode médií platí, že sa politici snažia zmenšiť priestor pre nezávislú žurnalistiku. V popredí tohto nebezpečného trendu stoja podľa organizácie reportéri bez hraníc premiéri Maďarska a Slovenska.
Najlepšie podmienky majú novinári v Nórsku. Na druhej priečke rebríčka slobody tlače skončilo Dánsko, tretie je Švédsko. Česká republika je 17-ta, Rakúsku patrí 32. miesto, Poľsku 47. priečka a Maďarsku 67. pozícia.
Prekvapením je skok Ukrajiny o 18 miest (61. priečka) v dôsledku zlepšenia jej politických aj bezpečnostných ukazovateľov (menej zabitých novinárov). Rusko obsadilo 162. miesto, uvádza sa v správe.
Najhoršie podmienky pre slobodu tlače sú podľa Reportérov bez hraníc v africkej Eritrei (180. priečka). Medzi desiatkou krajín s najhoršou situáciou sa nachádza aj Čína, Irán, Mjanmarsko a KĽDR.
Respondenti v 138 zo 180 krajinách pre reportérov bez hraníc uviedli, že politickí činitelia sa často zúčastňujú na dezinformáciách a propagande. Túto činnosť označili respondenti za systematickú v 31 krajinách.
"Niektoré politické skupiny podnecujú nenávisť a nedôveru voči novinárom urážkami, poškodzovaním dobrého mena a ohrozovaním," píšu v správe. "Ďalšie pripravujú prevzatie mediálneho prostredia", dodáva organizácia, ktorá za znepokojujúci symbolický čin označila marcové rozhodnutie argentínskeho prezidenta Javiera Mileia zatvoriť štátnu tlačovú agentúru Télam. Upozornila aj na kroky talianskej vlády v spojitosti s možným prevzatím tlačovej agentúry AGI skupinou, na čele ktorej je poslanec vládnej strany Liga.
Organizácia Reportéri bez hraníc sa kriticky vyjadruje aj k nedostatku prejavov politickej vôle medzinárodného spoločenstva s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu novinárov vo vojne v Pásme Gazy. Viac než sto palestínskych žurnalistov prišlo v tejto enkláve o život pri zásahoch izraelskej armády, z ktorých najmenej 22 zahynulo pri výkone povolania.
Správa Reportérov bez hraníc vychádza z údajov o prejavoch zlého zaobchádzania s novinármi a dotazníkov rozposlaných expertom, vedcom a ochrancom ľudských práv.