Partia piatich Slovákov na čele s cestovateľom a dobrodruhom Marekom Slobodníkom vyrazila 14. januára 2017 precestovať Afriku zo severu až po Strelkový mys v Juhoafrickej republike. To by nebolo až také nezvyčajné, keby 15-tisíc kilometrov necestovali na motorkách Jawa Pionier, ktoré sa začali vyrábať ešte v 50-tych rokoch minulého storočia a ich maximálna rýchlosť je do 60 km/h.
Presne o päť mesiacov neskôr, 14. júna 2017, sa cestovatelia vrátili domov. Živí a zdraví, bohatší o neopísateľné zážitky a cestovateľské skúsenosti. Päť mesiacov naprieč Afrikou vtesnal šéf výpravy a režisér filmu Marek Slobodník do sto minútového filmu.
Africké dobrodružstvo práve prichádza na plátna kín ako prvý slovenský motorkársky road movie Afrika na Pionieri. Sú v ňom nekonečné sudánske púšte bez paliva, najväčší africký mestský slum v Keni, etiópske väzenie, panenské pláže Mozambiku, ale aj boj s maláriou, na ktorú ochoreli dvaja členovia výpravy.
Marek, Afrika nebola vaša prvá cestovateľská expedícia. Na Pionieri sa už dostali v roku 2010 až k Aralskému jazeru v Kazachstane a od roku 2014 ste členom kultových výprav českých žltých Trabantov, s ktorými ste prešli na Jawe 250 Južnú Ameriku, Austráliu, Indonéziu a Áziu. V čom bola táto expedícia iná?
Túto expedíciu sme si prvýkrát riešili organizačne kompletne len my sami. Prípravy motoriek na cestu, vybavenie víz a všetkých potrebných náležitostí nám trvali približne pol roka. Bolo to náročné, ale dalo mi to strašne veľa.
Zvolili ste aj iný štýl cestovania. Prečo ste si vybrali práve 50-ročné Pioniere?
Celé to vzniklo tak, že v roku 2008 po škole sme s kamarátom Rasťom chceli byť motorkári, ale nemali sme motorky ani peniaze na ich kúpenie. Jediné, čo sa vtedy dalo kúpiť za pár korún, bola Jawa Pionier. Stála 5000 slovenských korún, čo je dnes asi 170 eur. Bola to jediná motorka, ktorá mala papiere a mohla ísť na cestu, tak sme si ju kúpili obaja. Vozili sme sa po Slovensku a strašne sa nám to páčilo. Potom sme sa stretli s ďalšími chalanmi, ktorí mali Pioniere a rozhodli sme sa, že pôjdeme za hranice Slovenska. A vybrali sme sa do Rumunska. Na ceste nás napadlo, že by sme mohli ísť za hranice kontinentu a išli sme k Aralskému jazeru.
Stále na tej istom prvom Pionieri?
Stále na tom istom. Aj v Afrike bola táto moja prvá motorka.
Prežila to? Môže ísť aj na ďalšiu výpravu?
Samozrejme, všetkých päť, ktoré boli na africkej expedícii, môže absolvovať ďalšiu výpravu.
Neuvažovali ste nad nejakými výkonnejšími strojmi?
Zo začiatku sme na to nemali a neskôr, ako roky ubiehali, by sme si už možno mohli dovoliť aj lepšie motorky, ale ani pri ceste do Afriky sme to neriešili. Nešlo o to, že by sme nemali na lepší stroj, ale chceli sme ukázať ľuďom, že si môžu plniť sny, aj keď nemajú na novú motorku alebo auto. Nech idú za svojím snom s tým, čo majú. Že sa to dá aj bez tisícov eur.
Bolo náročné zohnať sponzorov na financovanie takejto expedície?
Zo začiatku to šlo ťažšie, ale potom nám pomohol aj portál startovač. Namiesto požadovaných 9500 eur nám ľudia prispeli až takmer 14500 eurami a zároveň sa nám začali ozývať ďalší sponzori. Nebolo to jednoduché, ale napokon sme dokázali celú expedíciu pokryť zo sponzorských príspevkov.
Do celkovej sumy 36-tisíc eur som doplatil pár tisíc z vlastného budgetu. Celá expedícia by ani nebola taká drahá, keby sme ju netočili a keby sme nemuseli ísť z Kapského mesta naspäť na Slovensko letecky a motorky sa nevracali na lodi v kontajneri. To boli najdrahšie položky. Samotná jazda – benzín, jedlo, ubytovanie, nás stála zhruba tretinu, druhú tretinu stála technika na nakrúcanie a zvyšnú tretinu preprava domov.
Mali ste okolo 360 hodín natočeného videomateriálu. Ako ste si vyberali, čo pôjde do filmu?
Keď sme sa vrátili z Afriky, tak sme sme sa tomu chvíľu nevenovali, potrebovali sme si oddýchnuť. Potom som išiel znova aj s Marekom Duranským (fotograf expedície) na „žltý cirkus“, a keď sme sa vracali z Indie domov, Marek vybral asi tridsať percent z fotiek a asi desať percent z tých 360 natočených hodín. Minulý rok v septembri sme si k tomu sadli a takmer doteraz sme vyberali a strihali. Vracali sme sa aj do úplného koša a stále sme niečo vyťahovali a skladali dej do výslednej podoby. Bolo to strašne veľa práce.
Už máte v pláne aj ďalšiu expedíciu?
Mám ešte mnoho nesplnených cestovateľských snov a plánov, ale zatiaľ som stále myšlienkami v tomto filme.
Vo filme sú aj zaujímavé príbehy ľudí, ktorých ste na ceste stretli. Niektoré vtipné, niektoré dojímavé...
Bolo ich kvantum, ale chceli sme ukázať nielen tie veselé, ale aj to, ako to v Afrike v skutočnosti je. Preto sme vybrali Somálca, ktorý nám rozprával príbeh, ako sa chce dostať do Európy – čo je aj aktuálna téma – a nedarí sa mu to, lebo ho vždy deportujú späť do krajiny. Opakom bol 80-ročný Henry, ktorý študoval na univerzite v Anglicku a hoci mohol ostať v Európe, vrátil sa do Malawi, aby pomáhal vo svojej rodnej krajine vzdelávať deti a dať im tak šancu na lepšiu budúcnosť. Alebo bolo krásne aj stretnutie z Portugalčankou, ktorá sa o nás nezištne starala v nemocnici a veľmi nám pomohla, aby sme sa skôr uzdravili.
Čo ste si odniesli z tohto afrického dobrodružstva?
Úplne iný pohľad na život. Zažili sme takú slobodu, akú si v dnešnom uponáhľanom nedokážeme ani predstaviť. Sloboda je to najväčšie bohatstvo, ktoré máme.
Celovečerný road movie Afrika na Pionieri už má za sebou sériu úspešných letných predpremiér v amfiteátroch. Slovenské kiná ho uvádzajú od 5. septembra a v októbri bude uvedený v Českej republike ako otvárací film filmového festivalu IRMF (International Road Movie Festival).