Čoskoro bude prijatý nový mediálny zákon, ktorý nahradí dnešné nedostatočné zákony. Nie je ešte finálne schválený, no už teraz sľubuje technologickú neutralitu, transparentnosť a pluralitu. O tom, aké najdôležitejšie zmeny čakajú médiá, sme sa rozprávali so štátnym tajomníkom ministerstva kultúry Radoslavom Kutašom.
Čo vo všeobecnosti pokrýva reforma mediálnej legislatívy?
Plánujeme ústavný zákon o slobode médií, potom je tu zákon, ktorý rieši mediálne služby, kam spadajú vysielatelia, on demand služby, platformy na zdieľanie videí alebo obsahu bez ohľadu na to, či sú analógové, digitálne, online alebo offline. Treťou časťou je zákon o vydavateľoch publikácií a registri médií. Sem patria periodické a neperiodické publikácie, či už printové, alebo digitálne. Toto „trojkombo“ sa rieši už dlhšie, no pandémia nám trochu skomplikovala prácu.
V akom stave sú jednotlivé zákony?
V parlamente je zatiaľ len jedna časť reformy – zákon o mediálnych službách. Zákon o publikáciách je zatiaľ v legislatívnom procese pred schválením vládou. Pôvodne sme predpokladali, že pôjdu ako jeden balík, ale Európska komisia nás urýchlila v mediálnych službách, kde sme potrebovali zapracovať smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách.
Aké sú najdôležitejšie zmeny, ktoré nový mediálny zákon prinesie?
Prvou základnou vecou je to, že zákon sa snaží byť technologicky neutrálny. Je jedno, ako sa obsah distribuuje, dôležité je, aký typ služby to je. V zásade rozlišujeme služby lineárne, nelineárne a súbor iných služieb. Čiže napríklad v prípade VOD je z pohľadu zákona jedno, či je na internete, v nejakom káblovom rozvode alebo je šírené cez satelit. To doteraz neplatilo, lebo zákon bol vyslovene analógový. To isté platí v segmente periodickej tlače, ktorá prešla neuveriteľným vývojom. Pred dvadsiatimi rokmi nikomu ani nenapadlo, že vydavateľ bude vysielať nejaké videá. Hranice...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.