Pre pochopenie mojej situácie v úlohe hosťujúceho porotcu, začnem malým osviežením z hodín biológie. Úlohou imunitného systému je rozoznať a zlikvidovať cudzie či vlastne, ale potenciálne škodlivé štruktúry.
A ja, ako jediné cudzie teleso, som mal preto prvý deň hodnotenia akýsi komplexnejší ako iní porotcovia. Moja nezaťaženosť tunajším trhom, absencia väzieb na agentúry a ľudí bola istou zárukou nestrannosti, zároveň ma však stavala do pomerne neistej pozície.
Už na začiatku ma prekvapilo, s akou benevolenciou pristupovali kolegovia k zostavovaniu long listu prihlásených prác. Môj prvotný šok z dlhého zoznamu case studies, ktorý predznamenával extrémne náročný deň, umocnila diskusia nad prácami v prvej hodnotenej kategórii PR.
Tá trvala trošku dlhšie, ako som očakával, al to hlavne vďaka tomu, že sme venovali až príliš veľa času prácam, pri ktorých bolo jasné, že si ocenenie nezaslúžia.
Následne sme debatovali, prečo to tak je, a čo by mohlo tieto práce posunúť ďalej. Z tohoto sa neskôr stal taký nešvár, ktorý sa nám podarilo identifikovať a uťať až na druhý deň.
Pri prvej kategórii prichádzalo i k paradoxne príjemnému clashu medzi nami a odborníkmi z oblasti PR. Nakoniec sme ale nepodľahli emóciám, zažitým praktikám alebo číslam, a sústredili sme sa na podstatu súťaže, teda ocenenie kreativity.
Nakoniec som bol rád, že práve túto kategóriu som mohol vyhlásiť na slávnostnom večere (touto cestou sy som sa ešte raz chcel ospravedlniť všetkým fanúšikom Ľudovíta Štúra a ďalším kodifikátorom slovenského jazyka za môj nevydarený pokus stať sa native speakrom).
Zbytok dňa potom už ubiehal omnoho rýchlejšie, a to hlavne zásluhou predsedu poroty Petra Rajčáka. Ten po každom premietnutí jednotlivých case studies položil konkrétne otázky konkrétnym ľuďom z poroty. Malo to dve skvelé výhody - porotcov to udržiavalo v príjemnom stave bdelosti a tempo hodnotenia tak dostalo vytrvalostný rytmus, kedy kvantita nedokázala prebiť kvalitu názor a vhľadov.
Peter dokázal z poroty vyťažiť maximum a pri každom z nás aplikoval jeho najväčšie prednosti. Pri mne to bolo práve ono "cizáctví", a preto som najčastejšie porovnával kreatívu, ktorá sa podobala oceneným prácam na ADC Czech Creative Awards prípadne v iných súťažiach. Ale hlavne s kreatívnymi prístupmi značiek, ktoré majú aj českú lokalizáciu.
Čerešničkou dňa bol predčasný odchod jedného z porotcov na futbal, kedy na diaľku hodnotil online priamo z tribúny.
Druhý den byl pre mňa od začiatku inšpirujúci. Osobné prezentácie shortlistovaných prác v kategórii Kampaň sú skutočným zážitkom a v mnohých ohľadoch pomáhajú v následnej diskusii o udeľovaní kovov.
Bude to určite jeden z návrhov, ktoré odporučím zaviesť aj u nás v Česku. Diskusia bola motorom celého druhého dňa, každý aspekt aj potenciál nominovaných prác sme poctivo preberali, obracali a navzájom si oponovali. O tom, aký je diskusia mocný nástroj, som sa presvedčil na vlastnej koži, kedy moje rozhodnutie neudeliť zlato v kategórii Kampaň bolo rozbité na kusy mnou samým.
Museli sme si tiež dať pozor, aby sme nepodľahli opojnému kúzlu nápadu a slepo ho neodmeňovali v ďalších prihlásených kategóriách. Tu sa opäť ukázalo, aké dôležité je mať predsedu poroty, ktorý si udržiava nadhľad, nehodnotí a poctivo dáva pozr aj na také nuansy, ako sú kritériá jednotlivých kategórií.
Toto sa nám napríklad stávalo pri práci SKIN CARE od THIS IS LOCCO alebo pri WOLTHACKU od Mannschaftu. A práve „hack“ bol ukážkou ďalšieho fenoménu, ktorý určoval smer, akým sa slovenská kreatíva tento rok uberala.
Malé a šikovné nápady, drobné hacky systému, briefu, formátu i kategórie samotnej, ukazovali nielen nám v porote, ale všetkým zapáleným kreatívcom, že výška rozpočtu kvalitu práce neovplyvňuje. Kto to tvrdí, klame sám seba.
Fotobanka od THIS IS LOCCO, Special Love Operation od Jandlu, Ponuka hrozivej reality od Mannschaftu alebo Peťa je lyžovanie od Istropolitana Ogilvy a mnoho ďalších. Skladám klobúk a tlieskam odvahe a vašej otvorenej mysli.
Zaujímavým bodom našej rozvahy nad udeľovaním kovov bola práca Nová definícia lásky pre ABSOLUT. Túto kampaň sme nakoniec ponechali na shortliste, aj keď mala neskutočný potenciál. Bol však nenaplnený v samotnej skutkovej podstate kampane. Škoda.
Vrcholom dňa bol samozrejme slávnostný ceremoniál, ktorý len potvrdzoval, čo som spomenul na pódiu. Slovenský kreatívny market je plný srdečný, inšpiratívnych a svojmu remeslu úplne oddaných ľudí.
Bol som prekvapený nielen úrovňou večera, ale aj počtom návštevníkov a ich úprimnej a neskrývanej radosti z každej ceny. A to nielen vlastnej.
A aby som sa ešte vrátil k tomu môjmu biologickému entrée, som rád, že v imunitnom systéme, ktorý bránil úroveň slovenskej kreatívnej komunikácie, som nebol identifikovaný ako potenciálny patogén ani ako nekompetentný pätolízač.
Ďakujem vám veľmi za dôvereru, a inšpiráciu, drevokocúri!