Slováci za posledných desať rokov zdvojnásobili nákupy cez internet. Vlani dokonca vyhľadávalo nakupovanie v e-shopoch až vyše 70 percent ľudí. V priemere urobili dva nákupy mesačne, pričom hodnota tovarov dosiahla úroveň 214 eur. Nakupovanie cez internet zintenzívnila pandémia koronavírusu, čo sa odrazilo aj na nakupovaných položkách. Okrem oblečenia, kozmetiky či elektroniky vo väčšej miere nakupujeme aj potraviny a lieky.
„Online nakupovanie sa dostalo do popredia už počas prvej vlny pandémie, a mimoriadne veľký záujem oň pretrváva doteraz. U nás je to najmä z dôvodu zatvorených obchodných prevádzok, no aj v krajinách, kde postupne otvárajú obchody sa ukazuje, že sa ľudia obávajú šírenia nákazy, a preto radšej uprednostňujú nakupovanie z domu. Online nakupovanie vzrástlo vlani medziročne v únii až o štyri percentá. Až 72 percent Európanov nakupovalo online,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sa najviac online nakupovanie rozšírilo v západných krajinách. Až 91 percent používateľov internetu v Holandsku nakupovalo vlani online, rovnako tak v Dánsku (90 percent), Nemecku (87 percent), Švédsku (86 percent) či Írsku (81 percent).
Na druhej strane menej ako 50 percent ľudí nakupovalo online v Bulharsku (42 percent), Rumunsku (45 percent) či Taliansku (49 percent).
Za posledných päť rokov zaznamenali najväčší nárast online nakupovania medzi používateľmi internetu Rumunsko (+ 27 percent) , Česko a Chorvátsko (obe +25 percent) a tiež Maďarsko (+23 percent).
„V internetových obchodoch míňa až takmer polovica Slovákov mesačne približne od 100 do 500 eur. Zintenzívňuje sa aj nákup potravín, a to nielen trvanlivých. V priemere necháme v e-shopoch s potravinami za jeden nákup 45 eur. Kým v kamenných obchodoch minieme menšie sumy, ale častejšie, práve internetové nákupy ukazujú, že ich realizujeme menej často, ale v prípade rôznych akcií vieme minúť oveľa vyššie čiastky,“ doplnila Buchláková.
V rámci 27 krajín Európskej únie sa najviac vlani nakupovalo oblečenie, vrátane športového oblečenia a obuv alebo doplnky (objednalo si ich 64 percent nakupujúcich online). Ďalej to boli filmy alebo seriály cez streamingové služba alebo súbory na stiahnutie (32 percent), donášky z reštaurácií, reťazcov či rýchleho občerstvenia (29 percent), nábytok, bytové doplnky alebo záhradné výrobky (28 percent), kozmetika a wellness produkty (27 percent), knihy, časopisy a noviny (27 percent), počítače, tablety, mobilné telefóny a príslušenstvo (26 percent) a hudba ako streamovacia služba alebo súbory na stiahnutie (26 percent).
Na Slovensku zároveň rastie suma, ktorú priemerný Slovák minie na zbytočnosti. Mesačne ide o približne 65 eur. Až 40 percent z toho, čo nakúpime, vyhodíme, pretože podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nám netreba. Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov ako je oprava práčky či auta nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu.
Len v potravinách minieme ročne na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2300 eur. Ide častokrát o potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a vyhadzujeme ich potom zbytočne.