Pátrať po originalite reklamy je fakt napínavé

Tento rok to nebolo inak. Agentúry do kampaní a prihlášok vložia veľa energie a vy ako porotca im to chcete vrátiť. Mne osobne dali tento rok mentálne zabrať najmä dve veci. Jedna je tematická a druhá metodická.

Tento rok bolo niekoľko výrazných kampaní, ktoré tematizovali stav našej spoločnosti. Hlavne ten spoločensko-politický stav. A my ako porota sme často stáli pred otázkou, čo tá kampaň so spoločnosťou naozaj robí.

Nestačil nám dobrý nápad, ale pozerali sme sa aj reálny vplyv nápadu. To, či sa pod vplyvom kampane predalo viac alebo menej piva, nás nezaujímalo...

Ale či kampaň spoločnosť spojila alebo, naopak, ešte viac rozdelila, to nás zaujímalo mimoriadne. A niekedy to bolo veľmi ťažké posúdiť. To bola tá prvá vec.

A tá druhá záležitosť bola originalita. Našou úlohou bolo posúdiť originalitu, čo znamená, že by sme mali odhaľovať prípadné plagiáty a kópie iných kampaní. A také sme v podstate nenašli.

Problém nastáva vtedy, keď vznikne kampaň a niekto potom nájde rovnakú kampaň, ktorú však tvorcovia predtým nepoznali. Porote totiž prichádzajú rôzne podnety, ktoré ukazujú, že toto už bolo, toto bolo veľmi podobné, toto je to isté. A my musíme posúdiť, čo s tým. Či tomu dať stop alebo to oceniť aspoň trochu.

Alebo v ktorej kategórii je to podobné a v tejto kategórii je to ešte originálne. Občas to bolo fakt napínavé. Asi je to tým, že na svete je čoraz viac kampaní a je čoraz ťažšie byť naozaj naozaj originálny.

Ale aj tento ročník Zlatého klinca nám ukázal, že slovenskú reklamu originalita neopúšťa. Ani zďaleka.