Má povesť najhoršej londýnskej štvrte a nielen pre podmienky, v akých tu ľudia žijú. Tak, ako sú pre Whitechapel, ležiacu vo východnej časti mesta, na sklonku 19. storočia typické staré, polorozpadnuté domy, v ktorých si bieda podáva ruku s núdzou, je pre ňu charakteristická aj vysoká kriminalita.
Štvrť ovládajú gangy, ktoré medzi sebou zvádzajú krvavé boje, na dennom poriadku sú krádeže a lúpeže a najbežnejším zdrojom obživy prostitúcia. No a keď sa povie Dorset Street, to aj najodolnejším povahám prebehnú po tele zimomriavky. Nebezpečnejšej ulice vari v metropole niet.
Práve po nej kráča na poludnie 9. novembra 1888 policajný inšpektor Frederick Abberline. Mieri do jedného z tunajších domov, v ktorom sa stala vražda. Obeťou je mladá prostitútka. Správa o jej smrti a najmä o tom, čo s ňou vrah urobil, vyvolala v okolí okamžite rozruch.
Nie div, za ostatných desať týždňov ide už o piaty podobný prípad. Dom, kde k zločinu došlo, je tak obklopený davom ľudí a ich nevraživé pohľady a štipľavé poznámky sprevádzajú aj Abberlina, keď vstupuje dnu.
Počas svojej dlhoročnej služby už videl všeličo, no pohľad, ktorý sa mu naskytne v malom príbytku domu nesúceho názov Miller‘s Court, ním otrasie.
„Volala sa Mary Jane Kellyová,“ hovorí Thomas Bowyer, ktorý telo objavil. „To musel urobiť zase ten Rozparovač,“ dodáva.
Frederick Abberline, hľadiac na zohavené telo ženy ležiace na posteli, si to síce tiež myslí, no zároveň o tom aj pochybuje. Predošlé štyri vraždy, ktoré sa v tejto štvrti nedávno stali, mali síce podobný rukopis, obeť bola zakaždým zmrzačená, no nikdy páchateľ nepostupoval s takou brutalitou ako teraz.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.