Vzdor a zlosť, ktorou sršal, keď ho prvýkrát predviedli pred sudcov, nechal v cele. Ani hrubé urážky a útoky, ktoré sa z jeho úst valili na ich hlavy, akoby už neboli pravdou. Po piatich týždňoch strávených za múrmi nanteského žalára je z neho zlomený muž. Z očí mu tečú slzy, podchvíľou padá na kolená, prosí o odpustenie a sľubuje, že bude tento súd rešpektovať.
Pomôže mu však pokora? Svetskí a inkviziční sudcovia zhromaždili proti nemu 49 obvinení z ťažkých zločinov – brutálnych vrážd, kacírstva, spolčenia s diablom, z čarodejníctva. A čítajú mu svedectvá. „Kochal sa pohľadom na odťaté hlavy malých chlapcov, ktorých zabil, bozkával ich a maznal sa s nimi,“ vypovedal napríklad jeho sluha Henriet.
Barón Gilles de Rais, na hlavu ktorého obvinenia padajú, ich však dlho odmieta. Zlomí ho až hrozba mučenia a 21. októbra 1440, v deň, keď ho má podstúpiť, sa napokon rozhodne prehovoriť. Všetko priznáva, opisuje čierne omše, ktoré sa na jeho hradoch konali, a podrobne rozpráva, ako zabíjal deti, aby ich obetoval diablovi. Keď svoju reč dokončí, znovu padá na kolená a prosí o zľutovanie a odpustenie.
Márne. V tejto chvíli mu zostáva necelých päť dní života. Spečatili však jeho osud naozaj skutky, ku ktorým sa pred súdom priznal?
Bohatá sirota
Dá sa povedať, že k zvratu v jeho živote, ktorý napokon vyústil až do potupného konca, došlo v posledných ôsmich – deviatich rokoch. Dovtedy Gilles de Raise vynikal na poli cti a slávy a užíval si nesmierne bohatstvo.
Ako najstaršiemu synovi mu padlo do lona v podstate už pri narodení v roku 1405. Jeho otec Guy de Montmorency-Laval (dedičstvom získal aj ďalší prídomok de Rais) a matka Maria de Craon sa totiž brali v prvom rade kvôli spojeniu majetkov. Gilles mal desať, keď o oboch prišiel, a spolu s mladším bratom Reném ich pod svoje ochranné krídla zobral starý otec Jean de Craon.
Chlapcov chcel na život pripraviť zo všetkých stránok. Pre Gilla, ktorý od detstva prejavoval mimoriadny intelekt, najal najlepších učiteľov. Jeho štúdium bavilo, intenzívne sa zaujímal o umenie, históriu i filozofiu, už v mladosti bol literárne činný, hovoril plynule po latinsky a ilustroval tiež rukopisy. Aj jeho neskorší kritici s uznaním
konštatovali, že patril k najvzdelanejším a najkultivovanejším mladým mužom svojej doby vo Francúzsku.
Starý otec mal však na pamäti aj vnukovo hmotné zabezpečenie. Okrem toho, že z Gilla urobil svojho dediča, hľadal preňho aj vhodnú nevestu. Po niekoľkých pokusoch ju napokon našiel v Catherine de Thouars, dedičke rozsiahlych majetkov v Bretónsku. Gilles sa s ňou oženil v novembri 1420.
Mal v tom čase pätnásť a popri štúdiu čoraz viac upriamoval svoju pozornosť a aktivitu aj k zužitkovaniu vojenského výcviku, ktorý bol tiež od detstva neoddeliteľnou súčasťou jeho výchovy. Vojna s Anglickom, v ktorej sa Francúzsko zmietalo od roku 1337, mala síce práve jedno zo svojich hluchých období, Gilles však napriek tomu získaval prvé skúsenosti v ostrom boji. Po boku svojho deda sa zapojil ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.