Vracia sa sem pravidelne, no vždy má pocit, akoby sa ocitol na mieste, kde sa zastavil čas. Pred šiestimi rokmi tadiaľto generál Ludvík Svoboda prechádzal s armádnym zborom a odvtedy sa tu prakticky nič nezmenilo. V kraji pod Duklou síce obnova vojnou postihnutých obcí prebieha, no týka sa to iba tých, ktoré ležia pri hlavných cestách.
„V odľahlých obciach a osadách sa doteraz urobilo veľmi málo alebo takmer nič. Odstrašujúcim príkladom je obec Závada v okrese Medzilaborce. Jej obyvatelia sú prakticky odrezaní od sveta, žijú na najnižšej životnej úrovni, v polozbúraných, cigánskym chatrčiam podobných príbytkoch, teda spôsobom naozaj nedôstojným človeka,“ píše Svoboda v septembri 1950 v správe pre vládu, ktorej je podpredsedom.
Stretáva sa s miestnymi ľuďmi, medzi ktorými je mnoho vojnových invalidov. „A najmä veľa mínami zmrzačených detí. Tie chodia dodnes s protézami, z ktorých vyrástli, čím zdravotne veľmi trpia. Ľudia v týchto zapadnutých obciach nemajú v takýchto podmienkach žiadne uspokojivé vyhliadky do budúcnosti. Pôda ich sotva uživí a k iným zdrojom zárobku nemajú prístup, keďže okresy Medzilaborce, Stropkov a Svidník sú prakticky bez priemyslu,“ upozorňuje generál.
Menový chaos
Bolo to päť rokov po skončení druhej svetovej vojny, ktorá najmä v posledných mesiacoch uštedrila slovenskému hospodárstvu doslova knokaut. Na jar 1945 sa tak krajina vracala do Československa zruinovaná a v horšom stave, než ho kedysi opúšťala. Vojnové škody boli vyčíslené na takmer 114,5 miliardy korún, čo predstavovalo približne 30-násobok ročného rozpočtu bývalého slovenského štátu.
„Na programe dňa tak bola pred...
Zostáva vám 85% na dočítanie.