Americká stíhačka North American P-51 Mustang, ktorej prototyp prvýkrát vzlietol 26. októbra 1940, patrí medzi najúspešnejšie lietadlá druhej svetovej vojny. Stroj sa pritom dostal do vzduchu už pol roku po objednávke britských síl, ktoré v Spojených štátoch hľadali lietadlo vhodné pre európske bojisko.
Od firmy North American pôvodne Briti žiadali iba licenčnú výrobu Curtissu P-40, továreň ale radšej navrhla vlastnú stíhačku. A ako sa ukázalo, extrémne úspešnú.
Prvý variant s americkým motorom Allison (rovnakým ako v curtisse) pritom ešte nevzbudzoval príliš veľké nadšenie. Pohonná jednotka totiž vo výškach nedávala dostatočný výkon, lietadlo preto od leta 1942 slúžilo v Kráľovskom letectve (RAF) iba na prieskum a na útoky na pozemné ciele.
Konštruktérom ale bolo jasné, že drak mustanga ponúka oveľa viac, a tak doňho na jeseň 1942 namontovali motor Merlin, ktorý sa preslávil počas bitky o Britániu v spitfiroch.
Spojenie amerického trupu a britského motora sa ukázalo ako „zásah do čierneho“. Továreň v USA začala v lete 1943 montovať do lietadiel v licencii vyrábané merliny a nové mustangy si rýchlo našli cestu na európsku oblohu (na bojiskách v Tichomorí sa veľmi neuplatnili). Vďaka obratnosti a neobvykle veľkému doletu sprevádzali americké denné bombardéry nad Európou.
Vďaka motoru, ktorý dával výkon až 1 700 konských síl, bol mustang najrýchlejšou sériovou vrtuľovou stíhačkou vojny – verzia P-51H dosahovala maximálnu rýchlosť 786 kilometrov za hodinu.
V americkom i britskom letectve slúžil North American P-51 Mustang aj dlho po skončení druhej svetovej vojny a využitie našiel ešte v Kórei, keď už bolo jasné, že budúcnosť patrí prúdovým lietadlám. Posledné vojenské stroje ale slúžili ešte v roku 1984 v Dominikánskej republike. Mustangy však lietajú aj dnes, a to predovšetkým na rýchlostných pretekoch v USA.