Návštevníci zo Slovenska občas nazývajú Temešvár malou Viedňou. Vedeli ste o tom?
Áno. Samozrejme, viem o tom, že mnohí občania krajín strednej Európy takto prezývajú naše mesto. Aj ja ako turistický sprievodca som zvykol svojim klientom hovoriť, že Temešvár je malou Viedňou, možno aby prehliadka na nich viac zapôsobila. Potom som s tým trochu prestal a už to tak často nehovorím. Avšak veľmi ma potešilo, keď som to tento rok opäť počul od turistov, ktorí sem prišli z iných krajín, dokonca priamo z Rakúska. Obzerali sa okolo seba a vraveli – Temešvár je úplne ako Viedeň. Tak som sa na mesto skúsil pozrieť ich očami a uvedomil som si, že je to naozaj tak.
Čím si to vysvetľujete?
Centrum mesta vyzerá úplne rovnako. Architekti, ktorí u nás stavali budovy, vo Viedni študovali alebo tam prinajmenšom občas cestovali a získavali odtiaľ inšpiráciu. Niekedy dokonca tí istí architekti stavali budovy tam aj tu. Takisto sochy, ktoré sa nachádzajú na verejných priestranstvách v Temešvári, boli zhotovené vo Viedni. Kultúrny background nášho mesta je jednoznačne stredoeurópsky. Viedeň bola v čase výstavby Temešváru veľmi dôležité centrum, takže jej vplyv na všetku architektúru je u nás skutočne veľmi cítiť.
Je tu aj historické prepojenie cez cisársky dvor...
Áno, a nielen so samotným Rakúskom. My máme tiež prepojenie so Slovenskom. V Rumunsku existujú dediny, ktoré majú slovenské obyvateľstvo. Ja mám tiež v Temešvári priateľov, ktorí pochádzajú zo slovenskej komunity. Dokonca je tu kostol, v ktorom sa môžete zúčastniť na slovenskej bohoslužbe, či už katolíckej, alebo protestantskej. A ja som šťastný, keď to vidím, lebo diverzita znamená pokrok a bohatstvo. Ak ste rôznorodí, je to pre vás veľmi dobré.
Temešvár v minulosti pozýval Čechov, Slovákov aj iné národnosti, aby sem prišli žiť. Bolo to pre ich katolícku vieru?
Áno, sčasti, ale niekedy to bolo aj naopak. Viem napríklad o tom, že sem bola pozývaná nielen slovenská katolícka, ale aj protestantská komunita. Takže v regióne Banát máme obe skupiny Slovákov, katolíkov aj protestantov.
Prečo sem vôbec volali ľudí z iných častí Európy?
Po roku 1700 a neskôr, keď sa tento región stal rakúskym územím, bol vyľudnený. V tom čase šlo o majetok rakúskeho cisára, ktorý sem chcel investovať a ďalej ho rozvíjať. Potreboval však ľudí, aby tu obrábali pôdu, budovali mestá či pevnosti. Preto sem pozývali kolonizátorov a ponúkali im rôzne privilégiá – napríklad päť rokov daňové prázdniny pre roľníkov alebo desať rokov bez daní pre kohokoľvek, kto tu rozbehol nové obchodovanie, od murárov po lekárnikov a podobne.
V Banáte je tiež veľa Čechov. Českí turisti sem pravidelne cestujú a Rumunsko patrí medzi ich obľúbené destinácie...
Áno, tí tu tiež majú svoj vlastný festival. V južnej časti Banátu hneď vedľa Dunaja sú čisto české dediny. Je to skutočne veľmi pekný kraj. V mojej triede na strednej škole v Temešvári boli dvaja spolužiaci českého pôvodu. Jeden z nich po pár rokoch odišiel a druhý zostal, až kým sme skončili školu. Mal české meno – volal sa Pražák. Sú tu však aj Nemci, takzvaní dunajskí Švábi. V jednom momente tvorili Nemci takmer polovicu celej populácie regiónu – a to práve kvôli kolonizácii.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 16% na dočítanie.
Zostáva vám 16% na dočítanie.