Vojna na Ukrajine, problémy ekonomiky zotavujúcej sa z dvojročnej pandémie koronavírusu, rastúca popularita extrémistov a ústup reprezentantov tradičných politických strán z pozícií. Toto všetko poznačilo nedeľňajšie prvé kolo francúzskych prezidentských volieb. To sa síce skončilo podľa očakávania – ovládol ho súčasný prezident Emmanuel Macron pred predsedníčkou nacionalistického Národného združenia Marine Le Penovou, vďaka čomu sa na budúci týždeň v nedeľu zopakuje volebné finále spred piatich rokov. Zároveň však poskytlo niekoľko poznatkov, ktoré môžu priniesť viac svetla do kľúčovej otázky, kto povedie najbližších päť rokov Francúzsko a spolu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom tak bude fakticky jednou z dvoch hlavných tvári zahraničnej politiky Európskej únie.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, ako volebnými kartami zamiešala vojna na Ukrajine, či má Marine Le Penová šancu posadiť sa do kresla šéfa Elyzejského paláca aj prečo sú tieto voľby dôležité pre celú Európu aj Severoatlantickú alianciu.