Najľudnatejšia krajina je dnes najúspešnejšou ekonomikou sveta a jej vplyv na globálne záležitosti sa bude stále stupňovať. Tri desaťročia bezprecedentného hospodárskeho rastu výrazne zvýšili sebavedomie čínskych vodcov.
Ríša stredu – ako svoju krajinu nazývajú Číňania – sa už preto nepovažuje za outsidera, čo by sa mal podriaďovať geopolitickému systému, ktorému niekoľko storočí dominoval Západ. Politika Európskej únie vo vzťahu k Číne je navonok založená na naivnej domnienke, že sa jedného dňa azda aj tamojšia spoločnosť prihlási k postmoderným hodnotám Európy. Únia verí, že práve v slobodnej spoločnosti, kde sú ľudské práva podporované, pochopené a dodržiavané, sa viac darí obchodu a investíciám. Ľudia v nich prosperujú a vedú kvalitný život. Realita nás však naučila, že západný pohľad nie je jediný úspešný model prosperity. Pre hrubé nepochopenie čínskej mentality bude musieť Európa v budúcnosti zvoliť pragmatickejší prístup, ktorý prehodnotí zmeny vo vzájomných vzťahoch.
V roku 2013 prišiel čínsky prezident Si Ťin-pching s megalomanskou myšlienkou hospodárskej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta. Tá ma predstavovať novodobú verziu legendárnej historickej Hodvábnej cesty, ktorá bola kedysi živou tepnou obchodu a po ktorej prúdili tovary a myšlienky z Ázie do Európy a naspäť. Zámerom novej cesty má byť zlepšenie dopravnej infraštruktúry medzi Čínou a zvyškom Eurázie pre potreby obchodu. Cieľom, ktorý sa javí ešte dôležitejším, je v skutočnosti zvýšenie globálneho vplyvu Číny.
Dnes je do projektu zahrnutých mnoho štátov Ázie, Afriky a dokonca 18 z 27 členov Európskej únie, čo sú presne dve tretiny.