Toto staré francúzske príslovie síce moho platiť vo vojnách európskych dynastií v stredoveku alebo ranom novoveku, na Blízom východe, kde často bojuje každý proti každému, by ste však s touto stratégiou neuspeli. V každom prípade sunnitských aj šiitskych radikálov spája jeden spoločný nepriateľ – Izrael. A to prakticky okamžite od vzniku tohto štátu pred vyše siedmimi desiatkami rokov. Len deň po vyhlásení nezávislosti Izraela v máji 1948 napadli nový štát jednotky Saudskej Arábie, Jordánska, Egypta, Iraku, Libanonu, Sýrie a Jemenu. Izrael sa však dokázal ubrániť, rovnako ako v ďalších konfliktoch vyvolaných arabskými štátmi v snahe zlikvidovať židovský štát a oslobodiť Palestínu. Séria arabsko-izraelských vojen si v druhej polovici minulého storočia vyžiadala dovedna 92-tisíc životov.
Napätie týkajúce sa Izraela pokračuje aj dnes. Krajina má za sebou silného spojenca v podobe Spojených štátov, ako aj európskych krajín. Práve existencia Izraela sa často spomína ako jeden z hlavných dôvodov pretrvávajúcich nezhôd medzi moslimským svetom a Západom. Olej do ohňa v poslednej dobe prilieva aj samotný Tel Aviv, ktorý podporuje rozširovanie židovských osád na Západnom brehu Jordánu obývanom prevažne palestínskou populáciou.
Izrael však často používajú jednotlivé moslimské skupiny aj v propagande proti sebe navzájom. Niektoré šiitske médiá napríklad tvrdia, že sunniti sa spojili s Izraelom, aby spoločne zničili Irán. Túto koalíciu majú podľa nich podporovať aj Spojené štáty. Výsledkom takejto spolupráce malo byť pôsobenie Islamského štátu. Iránska strana v tejto súvislosti upozorňuje, že práve generál Sulejmání mal veľkú zásluhu na porážke Islamského štátu, čo podľa Teheránu môže byť jedným z motívov jeho zabitia raketou z amerického dronu.
Prirodzene, tento incident priniesol obavy aj do Izraela, ktorý býva častým terčom protestov iránskych demonštrantov. Známe sú zábery, na ktorých radikálni moslimovia pália americké aj izraelské vlajky.
Tel Aviv preto po najnovšej vlne ostrých útokov zaujal skôr zdržanlivé stanovisko. „Je tu napätie medzi Iránom a Spojenými štátmi, do ktorého my nie sme zalpetení. Stojíme od toho bokom a pozorujeme vývoj udalostí,“ citovala agentúra Reuters Juvala Steinitza, izraelského ministra energetiky a jedného z najbližších spolupracovníkov premiéra Benjamina Netanjahua.