Zriaďujú rôzne centrá, kde vyvíjajú nástroje na boj proti hackerom, ako aj na celkové zvýšenie bezpečnosti na internete.
V poslednej dobe sa viaceré z týchto centier začínajú sústreďovať práve v Európe. Dôvodom sú už spomínané akcie ruských hackerov, ktorí v tomto smere patria medzi najaktívnejších vo svete, široká podpora Európskej únie v potieraní počítačovej kriminality, ale napríklad aj odmietavý postoj administratívy súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Šéf technologického gigantu Microsoft Brad Smith tento mesiac obvinil Trumpa z toho, že Spojené štáty sa nedostatočne zapájajú do snáh o zvýšenie kybernetickej bezpečnosti. Smith vyzval na vytvorenie akejsi novodobej Digitálnej ženevskej konvencie s jasnými pravidlami v boji proti útokom internetových zločincov. Jeho nápad sa však u šéfa Bieleho domu nestretol s pozitívnym ohlasom. Podporu tomuto plánu odmietli poskytnúť aj ďalšie krajiny, ako Rusko, Čína, Brazília či India. Naopak, francúzsky prezident Emamnuel Macron prišiel na nedávnej výročnej konferencii OSN o internetovej správe s myšlienkou vzniku Parížskej výzvy na dôveru a bezpečnosť v kybernetickom priestore.
Toto všetko je dôvodom, prečo svetové giganty sústredia v čoraz väčšom rozsahu svoje tímy zaoberajúce sa bezpečnosťou na internete práve do Európy. Jedným z nich je Google, ktorý v máji tohto roka zriadil v Mníchove svoje bezpečnostné inžinierske centrum s 200 odborníkmi. „Vyvíjame tu technológie, ktoré následne využívame v projektoch po celom svete,“ uviedol pre HN šéf tohto tímu Stephan Micklitz.
Produkty vyvíjané v bavorskej metropole sú zamerané najmä na to, aby sa vaše osobné údaje, ktoré zdieľate na internete, nedostali do rúk nepovolaným osobám. „Je to služba pre všetkých užívateľov internetu, my z toho nemáme žiaden zisk,“ pripomenul pre HN Adam Jan Malczak, šéf korporátnej komunikácie Google v Poľsku a krajinách strednej a východnej Európy.