Aj keď Asociačná dohoda Ukrajiny s EÚ už bola vypracovaná, Janukovyč ju odmietol podpísať. Ľudia tak v novembri 2013 opäť vyšli na Majdan. Vytrvali na ňom viac ako tri mesiace.
Revolúcia sa však tentoraz nezaobišla bez masakry. Vo februári 2014 spustili snajperi paľbu na protestujúcich ľudí. Výsledkom boli desiatky, zrejme však až stovky mŕtvych. Presný počet nie je do dnešného dňa známy. Odhady hovoria o 100 až takmer ôsmich stovkách obetí. „Najhoršie je, že ľudia, čo majú toto krviprelievanie na svedomí, neboli do dnešného dňa potrestaní,“ uviedla pre HN Oľga Čyžovová z kyjevskej mimovládnej organizácie Ukrajinská prizma. V rámci celonárodného zmierenia bola totiž pre aktérov týchto udalostí vyhlásená amnestia.
Majdan však priniesol ešte jeden závažný dôsledok. Janukovyč utiekol do ruského azylu. Novým prezidentom sa po niekoľkomesačnom dočasnom pôsobení Oleksandra Turčynova stal magnát priemyslu s cukrovinkami Petro Porošenko.
Kremeľ, ale i lídri ruskojazyčných regiónov na východe Ukrajiny začali nových vládcov v Kyjeve obviňovať z nelegálneho zvrhnutia Janukovyča. Podľa nich išlo o štátny prevrat podporovaný zo Západu. Proruské jednotky následne ovládli časť ukrajinského Donbasu a vyhlásili Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku. Konflikt o tieto územia pretrváva dodnes. Ukrajina navyše prišla o Krym, ktorý vo februári a marci 2014 anektovalo Rusko.