Osem rokov vo východnej časti Ukrajiny vládla vojna. Len občas sa v nej rozhoreli vášne tak viditeľne, že sme si ich trochu všimli aj na Slovensku. Bez oddychu sa však bojovalo na frontoch, kde delostrelecké salvy nepočuť.
Hybridné vojny využívali celý svoj arzenál a metastázovali na sociálnych sieťach i pofidérnych webových stránkach.
Po novom roku udalosti nabrali prudký spád. Jedenásteho februára americký prezident Joe Biden odporučil občanom žijúcim na Ukrajine, aby si zbalili kufre, keďže hrozil útok zo strany Ruska.
Ruský prezident Vladimír Putin 21. februára rozhodol o uznaní Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky ako dvoch nezávislých štátov. O tri dni neskôr sa svet zobudil do vojny a neveriacky si pretieral oči. Stačilo len pár ďalších dní, aby sa prebral zo šoku a pochopil, že už sa bude točiť podľa iných obrátok.
Kolesá propagandy
František Vrábel je vlastníkom renomovanej firmy Semantic Visions, ktorá monitoruje 90 percent celosvetového spravodajského obsahu. Na identifikácii hrozieb dezinformácií spolupracuje s USA, Veľkou Britániou i NATO.
„Aj keď sme v našich dátach videli od polovice januára dramatický nárast kremeľskej kampane, tak som neveril tomu, že ruská armáda rozpúta voči Ukrajine agresiu,“ otvorene priznáva český analytik a dodáva: „Áno, prekvapila ma diktátorova choromyseľnosť a nekonečná zlovoľnosť Putinovho režimu.“
Z jeho pohľadu sa však na informačnej scéne neodohráva nič prevratné. „Rusi stále pokračujú v agresívnom dezinformačnom úsilí a my sa proti tomu stále efektívne nebránime. I keď je očividné, že by sme sa mali!“
Prakticky okamžite od vypuknutia vojny české internetové združenie CZ.NIC zablokovalo osem dezinformačných webov s odkazom na ohrozovanie národnej bezpečnosti štátu. Aj slovenský parlament sa na svoje pomery expresne rozhýbal a schválil novelu kybernetického zákona. Trvalo však takmer týždeň, aby Národný bezpečnostný úrad vypol portál Hlavné správy.
Vrábel sa domnieva, že ani Česi nezasiahli s dostatočnou razanciou. „Tie najväčšie nezablokovali a tie, ktoré boli zablokované, tak nedostatočne.“ Kolesá propagandy sa veselo točia ďalej, aj keď nás Rusko pridalo do zoznamu svojich nepriateľov. „Keď viete, ako sa na dezinformačné weby dostať, tak sa na ne dostanete. Ľudom, ktorým sa za predchádzajúce roky dostali do podvedomia, motajú hlavy ďalej,“ poznamenáva Vrábel.
Umelá inteligencia
Sociálne siete sú hlavnými stokami šírenia dezinformácií. Meno Mark Zuckerberg však na analytika pôsobí podobne ako červené súkno na býka: „Facebook robí niečo omnoho horšie. Ten zveličuje informácie zámerne.“
Jeho algoritmy, respektíve umelá inteligencia, fungujú na princípe rozpoznania príspevku s rýchlym rastom potenciálu. Úmerne tomu získava silnejšiu pozornosť užívateľov, ktorí na sieti strávia viac času a poskytujú tak Facebooku priestor predať viac reklamy.
Príklad? Keď niekto publikuje na sieti neutrálne znejúci status, že Kyjev sa ďalšiu noc ubránil, tak to žiadnu podporu nedostane. Udalosťou je, až keď zavesí objavenie ďalšieho masového hrobu usvedčujúceho ukrajinských fašistov z ukrižovania ruských detí.
„A práve takéto niečo umelá inteligencia Facebooku miluje. Zuckerberg ani jeho tím do nej nevložil žiaden etický princíp. Takže nič nebráni tomu, aby sa masovým hrobom nemasírovala celá sieť.“
Jediným riešením je podľa analytika zmena algoritmov. Keďže k ničomu podobnému zatiaľ neprišlo nielen na Facebooku, ale ani na iných platformách, „tak sa to musí nariadiť zákonným opatrením“.
Monitoring hrozieb
Už desaťročia má punc svetovej značky slovenská softvérová firma. Na vojnové besnenie zareagovala bezplatným predĺžením platnosti licencií ukrajinským užívateľov a kritickej infraštruktúre zdarma ponúkla prechod na najvyššiu triedu ochrany.
Spoločnosť zvýšenú aktivitu kyberútokov pozoruje na Ukrajine už od čias Euromajdanu. Odvtedy zachytila viacero veľkých útokov na kritickú infraštruktúru alebo významné súkromné firmy.
„Aj tesne po 24. februári sme detegovali ďalší útok, v tomto prípade išlo o deštrukčný malvér wiper. Rovnako sme začiatkom týždňa objavili už tretí wiper v priebehu troch týždňov,“ hovorí Robert Lipovský, odborník Esetu na kybernetickú bezpečnosť. „Situácia je teda stále dynamická a môžeme predpokladať, že útoky budú pokračovať.“
Ako uviedol, nielen Ukrajina, ale aj slovenské inštitúcie sú cieľom pokročilých útokov s cieľom špionáže. Naša krajina nie je v tomto smere výnimkou. U našich východných susedov sú témou číslo jeden ATP – pokročilé cielené útoky. O nich Eset štatistiku nevedie, keďže nejde o masové útoky.
Expert nám predsa len jednu predloží. Prechod ľudí na home office spustil ohromný nárast pokusov nabúrať sa do systémov pomocou hádania hesiel. Kým v roku 2011 Eset zaevidoval 29 miliárd takýchto pokusov, vlani cifra skočila na 288 miliárd, čo predstavuje nárast o takmer 900 percent.
Otázku, či nové výzvy nepredstavuje len pandémia, ale aj vojnový konflikt, hádam ani netreba klásť. Rinčanie zbraní so sebou prináša predovšetkým väčšie vyťaženie a nasadenie v oblasti monitorovania hrozieb.