Ekologická daň je ako Colombova manželka

Európska únia zatrúbila do vojny s plastovými výrobkami. Zakázala niektoré druhy – tyčinky do uší či plastové príbory. Vykročenie správnym smerom?

Tieto smery som sledoval v časoch, keď ešte neboli také módne... Ani by som nepovedal, že dnes sú módou, skôr neboli také aktuálne, Plasty sa dostali do takej zvláštnej, nemilej pozície. Nenesú vinu na všetkom, čo sa tu deje. Čím nahradíte slamky? Sklom?

Ale veď slamka je práve ten produkt, ktorý nutne potrebuje len dieťa, aby nafúkalo bublinky do malinovky.

Preto tvrdím, že veľa aplikácií plastov je zbytočných a vôbec by nemuseli byť také, aké sú. Príbory sú jednou z takých aplikácií. Keby boli z kvalitného plastu, mohli by sme ich recyklovať. Asi všetci poznáme scénu z filmu Pelíšky, keď jeden z aktérov hovorí: To sú lyžičky z umelej hmoty, ktoré vyvinuli súdruhovia z NDR, a vzápätí sa tie lyžičky rozpustia v káve. Ale zase si zoberme minulosť, keď na jarmoku či futbale sa jeden pohár donekonečna umýval v tej istej nádobe. To nebolo práve hygienické.

Takže plasty áno alebo nie?

Otázkou nie je, či je pohár jednorazový, či je plast dobrý alebo zlý. Ale čo s ním potom, keď ho požijeme. Otázkou je architektúra zberu a ten nie je u nás celkom doriešený.

V čoraz väčšej miere však environmentalisti poukazujú na množstvá mikroplastov v oceánoch.

Všade počúvame, že mikroplasty škodia zdraviu, ale prečo vedci nepovedia aké? Plasty sú veľmi široká škála, podobne ako kovy, medzi ktoré patrí zlato, železo či oceľ. Keď sa zakazovali príbory, nehovorili sme, že ideme zakázať príbory z kovu, ale z hliníka. Prečo teraz múdri neudávajú, že škodlivé mikroplasty pochádzajú z fliaš... To všetko sú informácie, ktoré vzbudzujú vo verejnosti nedôveru. Možno poznáte históriu PVC.

Nie.

Zakázali sa zákonom z roku 2001. Od roku 2008 sa už nesmeli vyrábať ani dovážať žiadne produkty z PVC. Ak by sa zákon nezmenil, nemohli by sme vyrábať trebárs plastové okná, o automobilovom priemysle už ani nehov...